Zelená skala
Potulku na Zelenú skalu začíname pri studničke na rázcestí v pohorí Branisko. Po krátkom osviežení čírou pramenitou vodou sa vydávame modrou turistickou značkou údolím potoka Svinka severným smerom. V oblasti pod Andrišovou dolkou opúšťame turistickú značku a postupujeme juhozápadným smerom na vyhliadkovú lúčku pod Príkrou. Z lúčky je za dobrej viditeľnosti prekrásny výhľad na Spišský hrad, Nízke Tatry s Kráľovou hoľou a z južného okraja spod poľovníckeho posedu aj na Vysoké Tatry. Z vyhliadkovej lúčky s nadmorskou výškou 875 m stúpame po lesnej zvážnici pomerne prudko severným smerom na Príkru. Za Príkrou postupujeme severovýchodným smerom do oblasti Petrovej hory. Lesná cesta tu vedie pomerne hustým porastom. Traduje sa, že v oblasti Petrovej hory stál v dávnych dobách kláštor. Jeho bývalá poloha nie je známa a nie sú zdokumentované zvyšky žiadnej stavby. V oblasti Petrovej hory sa napájame na žltú turistickú značku. Ňou pohodlne zostupujeme do sedla pod Zelenou skalou. Odtiaľ prejdeme iba kúsok po odbočke žltej značky, na miesto s rozhľadom. Stojíme na vrchole Zelenej skaly a v nemom úžase pozorujeme úchvatnú scenériu.
200 metrov pod skalou sa rozprestiera náhorná plošina Sihoť, ktorá predstavuje pásmo rozsiahlych horských lúk. Sedlo Prašivá s nadmorskou výškou 777 m predstavuje jej najvyššiu časť. Na Geredzinách pozorujeme bielu kaplnku, postavenú na mieste bývalého kostola, na ktorej vrchole sú jeho kamenné zvyšky. Na juhozápade pozorujeme Spišský hrad a v pozadí masív Kráľovej hole. Západným smerom ponad rozsiahle pásmo Levočských vrchov pozorujeme úchvatnú scenériu Lomnickej rázsochy Vysokých Tatier.
Zelená skala vďaka svojej severozápadnej orientácii je obrastená machom a pravdepodobne tu treba hľadať korene jej názvu.
Na konci prvohôr podmienili tektonické pohyby nové morské zaplavenie územia, ležiaceho v priestore vyvíjajúcej sa karpatskej geosyklinály. V priebehu druhohôr sa geosynklinála rozčlenila na pozdĺžne pásma s rôznou hĺbkou a rôznou vzdialenosťou od pobrežia. Spôsobilo to odlišnosť usádzajúcich sa materiálov v jednotlivých pásmach. V tomto období sa na severnú stranu kryštalického jadra Smrekovice nasunuli druhohorné vápence. Po ich vyzdvihnutí vznikla aj Zelená skala.
Do leta 2006 bola Zelená skala ukrytá v pomerne hustom vegetačnom poraste. Zo sedla Prašivá na Geredzinách sa vôbec nedala pozorovať. Vďaka turistickým nadšencom z Vyšného Slavkova, sústredených okolo Janka Chovanca, bola Zelená skala vyčistená a sprístupnená.
Zelená skala je tiež opradená povesťami. Hovorí sa, že sa tam nachádza bohatstvo ktoré tam zanechal kráľ Matej. Kráľ Matej sa rád prezliekal do rôznych podôb. Raz sa prezliekol aj za zbojníka a spolu s ostatnými zbojníkmi sa pustil na zboj, aby spoznal aj túto stranu ľudského života. Zbojníci sa po vydarenom zboji usadili pod Zelenou skalou, kde oslavovali lup. Jeden zo zbojníkov, bývalý vojak však spoznal kráľa Mateja. Zbojníci sa naľakali a ušli. Kráľ Matej potom lup ukryl v jaskyni, kde čaká na svojho objaviteľa.
200 metrov pod skalou sa rozprestiera náhorná plošina Sihoť, ktorá predstavuje pásmo rozsiahlych horských lúk. Sedlo Prašivá s nadmorskou výškou 777 m predstavuje jej najvyššiu časť. Na Geredzinách pozorujeme bielu kaplnku, postavenú na mieste bývalého kostola, na ktorej vrchole sú jeho kamenné zvyšky. Na juhozápade pozorujeme Spišský hrad a v pozadí masív Kráľovej hole. Západným smerom ponad rozsiahle pásmo Levočských vrchov pozorujeme úchvatnú scenériu Lomnickej rázsochy Vysokých Tatier.
Zelená skala vďaka svojej severozápadnej orientácii je obrastená machom a pravdepodobne tu treba hľadať korene jej názvu.
Na konci prvohôr podmienili tektonické pohyby nové morské zaplavenie územia, ležiaceho v priestore vyvíjajúcej sa karpatskej geosyklinály. V priebehu druhohôr sa geosynklinála rozčlenila na pozdĺžne pásma s rôznou hĺbkou a rôznou vzdialenosťou od pobrežia. Spôsobilo to odlišnosť usádzajúcich sa materiálov v jednotlivých pásmach. V tomto období sa na severnú stranu kryštalického jadra Smrekovice nasunuli druhohorné vápence. Po ich vyzdvihnutí vznikla aj Zelená skala.
Do leta 2006 bola Zelená skala ukrytá v pomerne hustom vegetačnom poraste. Zo sedla Prašivá na Geredzinách sa vôbec nedala pozorovať. Vďaka turistickým nadšencom z Vyšného Slavkova, sústredených okolo Janka Chovanca, bola Zelená skala vyčistená a sprístupnená.
Zelená skala je tiež opradená povesťami. Hovorí sa, že sa tam nachádza bohatstvo ktoré tam zanechal kráľ Matej. Kráľ Matej sa rád prezliekal do rôznych podôb. Raz sa prezliekol aj za zbojníka a spolu s ostatnými zbojníkmi sa pustil na zboj, aby spoznal aj túto stranu ľudského života. Zbojníci sa po vydarenom zboji usadili pod Zelenou skalou, kde oslavovali lup. Jeden zo zbojníkov, bývalý vojak však spoznal kráľa Mateja. Zbojníci sa naľakali a ušli. Kráľ Matej potom lup ukryl v jaskyni, kde čaká na svojho objaviteľa.
