Zákutia hornádu
Hornád tvorí južnú hranicu Braniska. S touto skutočnosťou sme sa oboznámili v časti o Branisku. Vody piatej najdlhšej rieky Slovenska, prameniace na Jedlinskej pri Vikartovciach v nadmorskej výške 1 050 m.n.m., opúšťajú územie Slovenska po 193 km pod Čaňou, v nadmorskej výške 160 m.n.m.. Vodná nádrž Ružín zatopila dolný Prielom Hornádu. V súčasnosti poznáme len bývalý horný, teraz len Prielom Hornádu v Slovenskom raji. V dnešnej potulke navštívime len niektoré zaujímavé miesta v susedstve Braniska.
Našu pozornosť si zaslúži prírodná pamiatka Margecianska línia. Je to skalná stena, v ktorej je odkrytá jedna z najvýznamnejších tektonických línii v geologickej stavbe Západných Karpát. Prejavuje sa ako šupinová zóna s viacerými prešmykovými plochami smeru SZ-JV.
V kluknavskom chotári leží osada Štefánska Huta, v ktorej bol v roku 1832 postavený jeden z najkrajších krytých drevených mostov na Slovensku. Povodne a rušná premávka ho značne poškodili a preto bol v roku 1947 dôkladne opravený. V ďalších rokoch ho zub času značne poškodil. Šindľová strecha sa takmer úplne rozpadla. Našli sa však nadšenci, ktorí most v roku 1983 rozobrali, časti dôkladne zrekonštruovali a opäť postavili. Slávnostné otvorenie stavby bolo 1. decembra 1985.
V Chrasti Nad Hornádom sa dozvedáme, že do roku 1944 tu pôsobil slovenský maliar Jozef Hanula. Našu pozornosť však upútala Farská skala ležiaca priamo v obci. Je názornou ukážkou geologickej stavby južného ohraničenia Hornádskej kotliny. Pozorujeme tu šikmé zvrstvenie v bazálnom paleogéne.
Markušovce ležia na nive a nízkej terase pri sútoku Odorice s Levočským potokom a Hornádom. V 13. storočí bol v tesnej blízkosti kostola na skale postavený hrad. Levočania vedení svojim richtárom po bitke pri Moháči hrad napadli a spustošili. V súčasnosti sú hradné múry zakonzervované.
Neďaleko hradu stojí opevnený renesančný kaštieľ z roku 1643. Je to obdĺžniková, poschodová, dvojtraktová budova so štyrmi okrúhlymi baštami na nárožiach. Za kaštieľom sa nachádza francúzsky park s troma terasami. Na hornej terase postavili, na Slovensku unikátnu stavbu, letohrádok Dardanelly. Súvisel s plánovanou, no neuskutočnenou návštevou cisára Jozefa II.
Z prírodných pamiatok púta našu pozornosť Transgresia paleogénu. Kopec je dobrým príkladom transgresie paleogénu na trias. Na vápencoch triasu je nesúhlasne uložené paleogénne súvrstvie zlepencov a brekcií. Paleogénne vrstvy sú takmer vodorovné čo dokazuje, že v paleogéne bola táto lokalita zaliata morom.
Prírodná pamiatka Markušovské steny je ukážkou nerovnomerného zvetrávania jednotlivých vrstiev paleogénu. Výsledkom sú esteticky pôsobivé a krajinársky veľmi hodnotné skalné útvary s chránenými druhmi rastlín a živočíchov.
Najznámejší skalný útvar Markušovský skalný hríb je 8 m vysoký, má podobu huby a vznikol v dôsledku nerovnakej odolnosti hornín voči zvetrávaniu. Na báze sú drobivé zlepence, tvoriace hlúbik a na nich ležia odolné kremité pieskovce ako klobúk huby.
Na spiatočnej ceste opúšťame Hornád, južnú hranicu Braniska. Malou zastávkou sú Baldovce. Sú známe siedmimi prameňmi sádrovo-železnatej minerálnej vody.
Našu pozornosť si zaslúži prírodná pamiatka Margecianska línia. Je to skalná stena, v ktorej je odkrytá jedna z najvýznamnejších tektonických línii v geologickej stavbe Západných Karpát. Prejavuje sa ako šupinová zóna s viacerými prešmykovými plochami smeru SZ-JV.
V kluknavskom chotári leží osada Štefánska Huta, v ktorej bol v roku 1832 postavený jeden z najkrajších krytých drevených mostov na Slovensku. Povodne a rušná premávka ho značne poškodili a preto bol v roku 1947 dôkladne opravený. V ďalších rokoch ho zub času značne poškodil. Šindľová strecha sa takmer úplne rozpadla. Našli sa však nadšenci, ktorí most v roku 1983 rozobrali, časti dôkladne zrekonštruovali a opäť postavili. Slávnostné otvorenie stavby bolo 1. decembra 1985.
V Chrasti Nad Hornádom sa dozvedáme, že do roku 1944 tu pôsobil slovenský maliar Jozef Hanula. Našu pozornosť však upútala Farská skala ležiaca priamo v obci. Je názornou ukážkou geologickej stavby južného ohraničenia Hornádskej kotliny. Pozorujeme tu šikmé zvrstvenie v bazálnom paleogéne.
Markušovce ležia na nive a nízkej terase pri sútoku Odorice s Levočským potokom a Hornádom. V 13. storočí bol v tesnej blízkosti kostola na skale postavený hrad. Levočania vedení svojim richtárom po bitke pri Moháči hrad napadli a spustošili. V súčasnosti sú hradné múry zakonzervované.
Neďaleko hradu stojí opevnený renesančný kaštieľ z roku 1643. Je to obdĺžniková, poschodová, dvojtraktová budova so štyrmi okrúhlymi baštami na nárožiach. Za kaštieľom sa nachádza francúzsky park s troma terasami. Na hornej terase postavili, na Slovensku unikátnu stavbu, letohrádok Dardanelly. Súvisel s plánovanou, no neuskutočnenou návštevou cisára Jozefa II.
Z prírodných pamiatok púta našu pozornosť Transgresia paleogénu. Kopec je dobrým príkladom transgresie paleogénu na trias. Na vápencoch triasu je nesúhlasne uložené paleogénne súvrstvie zlepencov a brekcií. Paleogénne vrstvy sú takmer vodorovné čo dokazuje, že v paleogéne bola táto lokalita zaliata morom.
Prírodná pamiatka Markušovské steny je ukážkou nerovnomerného zvetrávania jednotlivých vrstiev paleogénu. Výsledkom sú esteticky pôsobivé a krajinársky veľmi hodnotné skalné útvary s chránenými druhmi rastlín a živočíchov.
Najznámejší skalný útvar Markušovský skalný hríb je 8 m vysoký, má podobu huby a vznikol v dôsledku nerovnakej odolnosti hornín voči zvetrávaniu. Na báze sú drobivé zlepence, tvoriace hlúbik a na nich ležia odolné kremité pieskovce ako klobúk huby.
Na spiatočnej ceste opúšťame Hornád, južnú hranicu Braniska. Malou zastávkou sú Baldovce. Sú známe siedmimi prameňmi sádrovo-železnatej minerálnej vody.
Pozoruhodná je tiež najmladšia travertínova kopa Sivá Brada v nadmorskej výške 506 m.n.m.. Travertín sa tu usadzuje od holocénu doposiaľ. Na vrchole sú krátery s vývermi minerálnych vôd s unikajúcimi plynmi a travertínovou obrubou, kde možno pozorovať recentnú tvorbu travertínu. Na vrchole je pútnicka kaplnka z roku 1675.
Náučný chodník vedie zo Sivej Brady na východ k prírodnej pamiatke Jazierko na pažiti, ktorá je tiež živou travertínovou kopou. Travertínove jazierko s menlivou hladinou vody je závislé od zrážkových pomerov. Nachádza sa tu kaplnka sv. Rozálie z roku 1663. Od rokokovo upravenej kaplnky sv. Jána z roku 1776 je pekný výhľad na kapitulskú katedrálu a Spišský hrad.
Úplne v pozadí pozorujeme hradbu pohoria Braniska, tiahnuceho sa dôsledne severo-južným smerom.
Náučný chodník vedie zo Sivej Brady na východ k prírodnej pamiatke Jazierko na pažiti, ktorá je tiež živou travertínovou kopou. Travertínove jazierko s menlivou hladinou vody je závislé od zrážkových pomerov. Nachádza sa tu kaplnka sv. Rozálie z roku 1663. Od rokokovo upravenej kaplnky sv. Jána z roku 1776 je pekný výhľad na kapitulskú katedrálu a Spišský hrad.
Úplne v pozadí pozorujeme hradbu pohoria Braniska, tiahnuceho sa dôsledne severo-južným smerom.
