CIerny Mociar pod Bachurnou
Potulku začíname v Nižnom Slavkove, ležiacom na styku Levočských vrchov, Bachurne a Braniska. Nachádzame sa v panensky pôsobivej krajine pokrytej horskými lúkami a ihličnatým lesom. Krajinársky pútavý výstup na hrebeň Bachurne vedie dolinou Čierneho močiara. Z Nižného Slavkova postupujeme východným smerom cestou popri potoku. Po chvíli sa dolina zúži a úzka je až po odpočívadlo nad sútokom jarkov Pod Zimným. V tomto úseku obdivujeme Vodopády Starý mlyn. Sú to prírodné pamiatky. V doline Čierneho močiara tok eroduje, čím vznikli kaskády a vodopády v pieskovcoch vnútrokarpatského paleogénu. Druhý dolný ma výšku 2.5 m a 20 m nad ním prvý – horný, kaskádový ma výšku 1.8 m. Na rázcestí odbočujeme doľava a vystupujeme na svahové lúky. Pozorujeme tu zvyšky starých senníkov. Na členitých trávnatých svahoch, riedko zarastených smrekovcami, stálo v minulosti okolo 100 zrubových senníkov. V doline Čierneho močiara pozorujeme nápadný výstup pieskovcov centrálnokarpatského paleogénu.
Dolinou okolo potoka postupujeme až k lesu, kde zatáčame doprava a veľkým oblúkom sa dostávame k napájadlám, odkiaľ priamo vystupujeme do Sedla pod Bachurňou.
Zo sedla sa oplatí odskočiť pohodlným chodníkom na samotnú Bachureň s nadmorskou výškou 1 081 m. Bachureň je zároveň najvyšší vrchol rovnomenného severného suseda Braniska. Prekrásna vrcholová skalná kopa je tvorená pieskovcovými a zlepencovými tvrdošmi.
Zo Sedla pod Bachurňou, do ktorého sme sa opäť vrátili, postupujeme južným smerom do Sedla pod Magurou. V prekrásnom sedle tvorenom obrovskou svahovou lúkou sa skrúcame vpravo a smerom na západ, pod Magurou, zostupujeme do Lačnovského sedla. Lačnovské sedlo oddeľuje Branisko od Bachurne. V stredoveku tadiaľ viedla obchodná cesta medzi Spišom a Šarišom. Očarujú nás priam idylické a ľudskou rukou takmer nedotknuté lúčnaté terény. Z Lačnovského sedla postupujeme na západ. Postupujeme krásnymi lúkami na pramenište Zubríka a plošinu Roveň. Odtiaľ klesáme príjemnou lesnou cestičkou nad Vyšný Slavkov. Tesne nad Vyšným Slavkovom, kde chodník opúšťa les, opúšťame turistickú značku. Skrúcame sa doprava a severovýchodným smerom po okraji lesa postupujeme k Podhorskému potoku. Našim cieľom sú Vyšnoslavkovské vodopády. Nachádzajú sa v mieste, kde Podhorský potok sleduje kontakt dolomitov a lunzských vrstiev severného okraja Braniska. Vodopády sú tvorené lavicami norických dolomitov. Prvý horný je vysoký 1.6 m, druhý stredný asi 100m pod prvým má výšku 1.15 m a tretí spodný, 20 m pod druhým má výšku 1.1 m. Od vodopádov zostupujeme do Vyšného Slavkova. Samotný Vyšný Slavkov striedavo prinaležal Šarišu i Spišu. Vznikol začiatkom 13. storočia, teda skôr ako Nižný Slavkov. Objavené tu bolo výšinné sídlisko púchovskej kultúry z doby hallštattskej z prelomu letopočtu. Vo Vyšnom Slavkove je báza vodného hospodárstva – pramene skupinového vodovodu, ktorý napája vyše 30 sídel na trase do Prešova, vrátane samotného Prešova.
Dolinou okolo potoka postupujeme až k lesu, kde zatáčame doprava a veľkým oblúkom sa dostávame k napájadlám, odkiaľ priamo vystupujeme do Sedla pod Bachurňou.
Zo sedla sa oplatí odskočiť pohodlným chodníkom na samotnú Bachureň s nadmorskou výškou 1 081 m. Bachureň je zároveň najvyšší vrchol rovnomenného severného suseda Braniska. Prekrásna vrcholová skalná kopa je tvorená pieskovcovými a zlepencovými tvrdošmi.
Zo Sedla pod Bachurňou, do ktorého sme sa opäť vrátili, postupujeme južným smerom do Sedla pod Magurou. V prekrásnom sedle tvorenom obrovskou svahovou lúkou sa skrúcame vpravo a smerom na západ, pod Magurou, zostupujeme do Lačnovského sedla. Lačnovské sedlo oddeľuje Branisko od Bachurne. V stredoveku tadiaľ viedla obchodná cesta medzi Spišom a Šarišom. Očarujú nás priam idylické a ľudskou rukou takmer nedotknuté lúčnaté terény. Z Lačnovského sedla postupujeme na západ. Postupujeme krásnymi lúkami na pramenište Zubríka a plošinu Roveň. Odtiaľ klesáme príjemnou lesnou cestičkou nad Vyšný Slavkov. Tesne nad Vyšným Slavkovom, kde chodník opúšťa les, opúšťame turistickú značku. Skrúcame sa doprava a severovýchodným smerom po okraji lesa postupujeme k Podhorskému potoku. Našim cieľom sú Vyšnoslavkovské vodopády. Nachádzajú sa v mieste, kde Podhorský potok sleduje kontakt dolomitov a lunzských vrstiev severného okraja Braniska. Vodopády sú tvorené lavicami norických dolomitov. Prvý horný je vysoký 1.6 m, druhý stredný asi 100m pod prvým má výšku 1.15 m a tretí spodný, 20 m pod druhým má výšku 1.1 m. Od vodopádov zostupujeme do Vyšného Slavkova. Samotný Vyšný Slavkov striedavo prinaležal Šarišu i Spišu. Vznikol začiatkom 13. storočia, teda skôr ako Nižný Slavkov. Objavené tu bolo výšinné sídlisko púchovskej kultúry z doby hallštattskej z prelomu letopočtu. Vo Vyšnom Slavkove je báza vodného hospodárstva – pramene skupinového vodovodu, ktorý napája vyše 30 sídel na trase do Prešova, vrátane samotného Prešova.
