Roklina Voroblik

Od Obecného úradu vo Vyšnom Slavkove, kde potulku začíname postupujeme južným smerom. Míňajúc vodojem skupinového vodovodu z roku 1951, postupujeme proti prúdu Antalovho potoka, ktorý preteká v upravenom koryte. Pri turistickej odbočke na starý židovský cintorín prekračujeme kovovou lávkou potok a dolinou, východným smerom, neznačeným chodníkom vystupujeme na horný okraj vápencového lomu. Prichádzame do oblasti „Vincove kúty“. Zatáčame doľava a prechádzajúc lúkami prichádzame k okraju lesa. Peknou lesnou cestou v lokalite Na bani, postupujeme severovýchodným smerom. V oblasti „Bile pisky“ sa napájame na červenú turistickú značku. Názov je odvodený od vyťaženej a rozdrobenej bielej vápencovej skaly, ktorou prechádza lesná cesta. Červenou turistickou značkou postupujeme východným smerom rozsiahlymi horskými lúkami na strete Braniska a Bachurne. Prechádzame plošinou Roveň a pramenišťom potoka Zubrík na Zápač a do Lačnovského sedla. V sedle v nadmorskej výške 859 m križujeme zelenú turistickú značku, ktorá zo severu prichádza zo susednej Bachurne a južným smerom vedie naprieč celým pohorím Branisko. Zo sedla postupujeme ďalej horskými lúkami červenou turistickou značkou po trase starej obchodnej cesty zo Spiša na Šariš. Asi po 1,5 km klesáme do dolinky, ktoré vytvárajú pramenné žliabky Voroblika. Chodník tu klesá, zatáča doľava a cez potôčik zatáča doprava. Potom mierne stúpa a pred lesom zatáča opäť doľava na lúky. Pred zatočením na lúky na okraji lesa stojí mladý smrekovec opadavý, na ktorom je červená turistická značka. Tu opúšťame turistickú značku a vpravo okolo stromu so značkou postupujeme nenápadnou cestičkou smerom do rokliny Voroblik. Do hornej časti Kopytovskej doliny budeme teda zostupovať najprv južným smerom a neskôr juhovýchodným smerom. Sme v oblasti stretu flyšovej oblasti Bachurne a jadrového pásma Braniska, pričom pestrosť tohto rozhrania umocňuje nasunuté pásmo druhohorných vápencov a dolomitov. Práve táto pestrosť geologickej stavby tejto časti umožnila vznik pozoruhodných roklín so skalnými prahmi a vodopádmi. Do rokliny Voroblik tade vedie pomerne schodný chodník. V hornej časti, ktorou prichádzame je roklina mierna.             

Chodník vedie dnom rokliny, no kvôli schodnosti viackrát vstupuje do pravého a ľavého svahu. Priechodnosť terénu zhoršujú vývraty stromov, ktoré dávajú oblasti ráz neprístupnej neporušenej rokliny. Veľmi však prekvapuje, že aj v takom neprístupnom teréne sa nachádza vrak osobného auta z minulého tisícročia. Čím viac klesáme, tým viac je roklina užšia a strmšia. V rokline pozorujeme, že voda sa viackrát stráca, aby sa neskôr opäť objavila. Tento úkaz je dôkazom, že sa nachádzame v krasovej oblasti. V závere prichádzame po ľavej strane potoka na plošinu, kde pod mohutným skalným prahom potok prudko zatáča a troma kaskádami vstupuje do hornej časti Kopytovskej doliny. Napravo proti prúdu je tiež niekoľko skalných prahov s vodopádmi. Táto časť je z hľadiska postupu najnáročnejšia. Tu musíme z ľavej strany prejsť do náprotivného svahu a pomerne prudko vystúpiť na hrebienok oddeľujúci roklinu Voroblik s roklinou Chmeľová. V teréne pozorujeme zvyšky drevených mostíkov, ktoré už niekoľko desaťročí nikto neudržuje a zákonite sa to na nich odzrkadlilo. Po výstupe na hrebienok sa dostávame na plošinku s výhľadom do rokliny Voroblik. Odtiaľ hrebeňom pomerne prudko ale dobrým chodníkom klesáme až k záveru rokliny. Tu sa nám otvára Kopytovská dolina. Postupujeme dobrou cestičkou držiac sa vľavo popod les a vchádzame na otvorenú plošinu. Sme v hornej časti Kopytovskej doliny. Nachádza sa to niekoľko rekreačných chát a turistické zariadenie s možnosťou občerstvenia a ubytovania. Tu sa napájame na miestne značenú červenú turistickú značku a postupujeme západným smerom s miernym stúpaním do sedla na Zákrute s nadmorskou výškou 765 m. Tu druhý raz, ale v opačnom smere križujeme zelenú turistickú značku. Zo sedla postupujeme ďalej po lesnej ceste, ale už bez značenia do Malinkovej doliny. Cesta s miernymi serpentínami neustále klesá až k potoku Zubrík. Pri potoku zatáčame doľava na juhozápad a smerujeme do Suchej doliny k Antalovmu potoku, kde sa napájame na modrú turistickú značku. Po nej postupujeme západným smerom krátko lesom a vstupujeme na rozsiahle lúky. Za nami dominuje Veľká skala, vľavo pozorujeme vyhliadkovú skalu v sedle Pod Hejdovom v masíve Smrekovica, vpredu sa dvíha severná časť plošiny Sihoť, kde vľavo pozorujeme Prepadlisko a na horizonte Michaličku a vpravo Homôlku. Vpravo máme oblasť Na bani. Pohodlnou cestou prichádzame k miestnemu lomu. Sme na južnom okraji obce Vyšný Slavkov. Tu zatáčame na sever a postupujeme dole obcou. Po niekoľkých desiatkoch metrov prichádzame k odbočke na starý židovský cintorín, kde sme na začiatku odbočili a teraz sa vraciame do centra obce k obecnému úradu, kde sme dnešnú potulku začali.