Nedotknutá divočina
Branisko
  • Domov
  • Lokalita
    • Potulky po Branisku
    • Geomorfologia
  • Aktivity
    • Tury >
      • Roklina Voroblik
      • Smrekovica
      • Roklina Parkaň
      • Drevenik
      • Zákutia Hornádu
      • Bachureň
      • Hrad Lipovce
      • Povesti z Lačnovského Kaňona
      • Cierny močiar pod Bachurňou
      • Veľká Skala
      • Jaskyna v lokalite Pekarnik
      • Zelená Skala
      • Cez Geredziny k Ponornej a Výverovej jaskyni
      • Parkan
      • Jaskyna Komín
      • Kopytovská dolina
    • Bicykel
    • Jaskyne
    • Lyzovanie
    • Bezky
    • Historia
    • Zver
    • Paragliding
    • Lezenie
  • Foto
    • Video
  • Aktualne
    • O Nás
    • Spolupraca
    • Stretnutie citatelov casopisu Krásy Slovenska
  • Ubytovanie
    • Restauracie

Hrad Lipovce

Údolie Kamennej baby leží v severovýchodnej časti Braniska, ktoré je tvorené žulou. Na území medzi Lačnovom a Lipovcami je na jaderné pohorie nasunutý druhohorný príkrov vápencov a dolomitov.

Aj neďaleko obce Lipovce stál kedysi hrad. Hrad bol postavený v chotári obce začiatkom 13. storočia. O jeho vzniku vieme veľmi málo. Spustošený bol už v roku 1265, no čoskoro bol obnovený a od 14. storočia patril Abovcom, ktorí v tom čase ovládali takmer celé východné Slovensko. Neskôr viackrát zmenil majiteľov a začiatkom 18. storočia definitívne zanikol.

Pôvodnou funkciou hradu bolo strážiť obchodnú cestu z Prešova do Levoče. Cesta viedla ľahšie prístupným Lačnovským sedlom, nie ako súčasná cesta cez sedlo Branisko, ktorú čoskoro nahradí dlho očakávaný tunel pod Braniskom.

Povesť hovorí : Istému z pánov Lipoveckého hradu sa v šťastnom manželstve narodil syn Ján. Po roku manželka pána Lipoveckého hradu zomrela, synček potreboval materinskú opateru a tak sa pán znova oženil. Macocha bola zlá, bezcitná a vydala sa len z túžby po majetku. Raz v noci sa dieťa rozplakalo, čo rozzúrilo macochu, ktorá ho bezcitne šmarila do kúta izby a odišla za svojim milencom. Malý Janko tak usedavo plakal, že duša jeho mŕtvej matky to nevydržala a vrátila sa k nemu. Obriadila ho, zaopatrila, uložila, chlapča stíchlo a zaspalo. Keď sa macocha vrátila a uvidela šťastné dieťa, vošla do nej zlosť a rozhodla sa, že dieťa zmárni. Vzala dieťa, vytratila sa s ním do tmy a vyškriabala sa s ním na vysoké náprotivné bralo. Zastala s ním na samotnom okraji priepasti a už-už sa ho chystala zhodiť. Vtom dieťa nečakane zaplakalo, z ničoho nič zarachotil hrom ...

Až ráno, keď slnečné lúče zaliali kraj, zbadali ľudia na vrchole skaly stáť skamenenú macochu s dieťaťom v náručí. Povráva sa, že zasiahla ruka milujúcej matky.

 
Picture

Powered by Create your own unique website with customizable templates.