Hrad Lipovce
Údolie Kamennej baby leží v severovýchodnej časti Braniska, ktoré je tvorené žulou. Na území medzi Lačnovom a Lipovcami je na jaderné pohorie nasunutý druhohorný príkrov vápencov a dolomitov.
Aj neďaleko obce Lipovce stál kedysi hrad. Hrad bol postavený v chotári obce začiatkom 13. storočia. O jeho vzniku vieme veľmi málo. Spustošený bol už v roku 1265, no čoskoro bol obnovený a od 14. storočia patril Abovcom, ktorí v tom čase ovládali takmer celé východné Slovensko. Neskôr viackrát zmenil majiteľov a začiatkom 18. storočia definitívne zanikol.
Pôvodnou funkciou hradu bolo strážiť obchodnú cestu z Prešova do Levoče. Cesta viedla ľahšie prístupným Lačnovským sedlom, nie ako súčasná cesta cez sedlo Branisko, ktorú čoskoro nahradí dlho očakávaný tunel pod Braniskom.
Povesť hovorí : Istému z pánov Lipoveckého hradu sa v šťastnom manželstve narodil syn Ján. Po roku manželka pána Lipoveckého hradu zomrela, synček potreboval materinskú opateru a tak sa pán znova oženil. Macocha bola zlá, bezcitná a vydala sa len z túžby po majetku. Raz v noci sa dieťa rozplakalo, čo rozzúrilo macochu, ktorá ho bezcitne šmarila do kúta izby a odišla za svojim milencom. Malý Janko tak usedavo plakal, že duša jeho mŕtvej matky to nevydržala a vrátila sa k nemu. Obriadila ho, zaopatrila, uložila, chlapča stíchlo a zaspalo. Keď sa macocha vrátila a uvidela šťastné dieťa, vošla do nej zlosť a rozhodla sa, že dieťa zmárni. Vzala dieťa, vytratila sa s ním do tmy a vyškriabala sa s ním na vysoké náprotivné bralo. Zastala s ním na samotnom okraji priepasti a už-už sa ho chystala zhodiť. Vtom dieťa nečakane zaplakalo, z ničoho nič zarachotil hrom ...
Až ráno, keď slnečné lúče zaliali kraj, zbadali ľudia na vrchole skaly stáť skamenenú macochu s dieťaťom v náručí. Povráva sa, že zasiahla ruka milujúcej matky.
Aj neďaleko obce Lipovce stál kedysi hrad. Hrad bol postavený v chotári obce začiatkom 13. storočia. O jeho vzniku vieme veľmi málo. Spustošený bol už v roku 1265, no čoskoro bol obnovený a od 14. storočia patril Abovcom, ktorí v tom čase ovládali takmer celé východné Slovensko. Neskôr viackrát zmenil majiteľov a začiatkom 18. storočia definitívne zanikol.
Pôvodnou funkciou hradu bolo strážiť obchodnú cestu z Prešova do Levoče. Cesta viedla ľahšie prístupným Lačnovským sedlom, nie ako súčasná cesta cez sedlo Branisko, ktorú čoskoro nahradí dlho očakávaný tunel pod Braniskom.
Povesť hovorí : Istému z pánov Lipoveckého hradu sa v šťastnom manželstve narodil syn Ján. Po roku manželka pána Lipoveckého hradu zomrela, synček potreboval materinskú opateru a tak sa pán znova oženil. Macocha bola zlá, bezcitná a vydala sa len z túžby po majetku. Raz v noci sa dieťa rozplakalo, čo rozzúrilo macochu, ktorá ho bezcitne šmarila do kúta izby a odišla za svojim milencom. Malý Janko tak usedavo plakal, že duša jeho mŕtvej matky to nevydržala a vrátila sa k nemu. Obriadila ho, zaopatrila, uložila, chlapča stíchlo a zaspalo. Keď sa macocha vrátila a uvidela šťastné dieťa, vošla do nej zlosť a rozhodla sa, že dieťa zmárni. Vzala dieťa, vytratila sa s ním do tmy a vyškriabala sa s ním na vysoké náprotivné bralo. Zastala s ním na samotnom okraji priepasti a už-už sa ho chystala zhodiť. Vtom dieťa nečakane zaplakalo, z ničoho nič zarachotil hrom ...
Až ráno, keď slnečné lúče zaliali kraj, zbadali ľudia na vrchole skaly stáť skamenenú macochu s dieťaťom v náručí. Povráva sa, že zasiahla ruka milujúcej matky.
