Povesti z Lacnovského Kanona
Údolie Kamennej baby leží v severovýchodnej časti Braniska, ktoré je tvorené žulou. Na území medzi Lačnovom a Lipovcami je na jaderné pohorie nasunutý druhohorný príkrov vápencov a dolomitov.
Aj neďaleko obce Lipovce stál kedysi hrad. Hrad bol postavený v chotári obce začiatkom 13. storočia. O jeho vzniku vieme veľmi málo. Spustošený bol už v roku 1265, no čoskoro bol obnovený a od 14. storočia patril Abovcom, ktorí v tom čase ovládali takmer celé východné Slovensko. Neskôr viackrát zmenil majiteľov a začiatkom 18. storočia definitívne zanikol.
Pôvodnou funkciou hradu bolo strážiť obchodnú cestu z Prešova do Levoče. Cesta viedla ľahšie prístupným Lačnovským sedlom, nie ako súčasná diaľnica, tunelom pod sedlom Branisko.
Chodníkom popri potoku prichádzame k vstupnej skalnej bráne nazývanej Závora a ňou vstupujeme do tiesňavy.
Aj neďaleko obce Lipovce stál kedysi hrad. Hrad bol postavený v chotári obce začiatkom 13. storočia. O jeho vzniku vieme veľmi málo. Spustošený bol už v roku 1265, no čoskoro bol obnovený a od 14. storočia patril Abovcom, ktorí v tom čase ovládali takmer celé východné Slovensko. Neskôr viackrát zmenil majiteľov a začiatkom 18. storočia definitívne zanikol.
Pôvodnou funkciou hradu bolo strážiť obchodnú cestu z Prešova do Levoče. Cesta viedla ľahšie prístupným Lačnovským sedlom, nie ako súčasná diaľnica, tunelom pod sedlom Branisko.
Chodníkom popri potoku prichádzame k vstupnej skalnej bráne nazývanej Závora a ňou vstupujeme do tiesňavy.
Povesť hovorí : Istému z pánov Lipoveckého hradu sa v šťastnom manželstve narodil syn Ján. Po roku manželka pána Lipoveckého hradu zomrela, synček potreboval materinskú opateru a tak sa pán znova oženil. Macocha bola zlá, bezcitná a vydala sa len z túžby po majetku. Keď sa jej raz opýtal, prečo sa o chlapčeka nestará, zlostne mu odvrkla :
A čo ma po ňom! Nevydávala som sa preto, aby som robila pestúnku!
Hradný pán zaťal päste, no ovládol sa, položil synčeka do kolísky a odišiel do tmavej noci. O chvíľu sa hladné dieťa opäť rozplakalo a rozzúrená macocha ho schytila a šmarila do kúta izby a odišla za svojim milencom. Malý Janko tak usedavo plakal, že duša jeho mŕtvej matky to nevydržala a vrátila sa k nemu. Obriadila ho, zaopatrila, uložila, chlapča stíchlo a zaspalo. Keď sa macocha vrátila a uvidela šťastné dieťa, vošla do nej zlosť a rozhodla sa, že dieťa zmárni. Vzala dieťa, vytratila sa s ním do tmy a vyškriabala sa s ním na vysoké náprotivné bralo. Zastala s ním na samotnom okraji priepasti a už-už sa ho chystala zhodiť. V tom ono nečakane zaplakalo a z ničoho nič zarachotil hrom ...
Až ráno, keď slnečné lúče zaliali kraj, zbadali ľudia na vrchole skaly stáť skamenenú macochu s dieťaťom v náručí. Povráva sa, že zasiahla ruka milujúcej matky.
Tento skalný útvar, tiež nazývaný Kamenné vráta sa prediera medzi Kamennou babou naľavo a skalnými čižmami napravo. Lačnovský potok za dlhé tisícročia vyhĺbil malebnú rokľovitú tiesňavu sa známymi bizardnými morfologickými útvarmi.
Najznámejšie z nich sú :
60 metrov vysoký Mojžišov stĺp, ktorý prechádza do Mamutej hlavy a Deravých zubov.
Komín a pred ním Vrátnica, bizarný 30 m vysoký skalný útvar so 7-metrovým skalným oknom.
V pozadí Trojčatá a v popredí Dlhý hrebeň.
Pod nami sa nachádzajú Kamenné vráta a náprotivnej strane dominuje Veľká a Malá čižma a skalný útvar Kúty.
Naše pohľady teraz upriamime na Slepý a Rozlámaný pilier, Ďusovicu a Pravú stenu, na ktorej sa nachádzajú zvyšky hradu Lipovce.
Samozrejme aj Kamenná baba, ktorú sme spomínali v povesti, na ktorej práve teraz stojíme.
Svahy kaňonu sú vysoké miestami vyše 100 metrov.
Dno je na niektorých miestach rozšírené a v tiesňavách sa vytvorili pekné vodopádiky a čereje.
A čo ma po ňom! Nevydávala som sa preto, aby som robila pestúnku!
Hradný pán zaťal päste, no ovládol sa, položil synčeka do kolísky a odišiel do tmavej noci. O chvíľu sa hladné dieťa opäť rozplakalo a rozzúrená macocha ho schytila a šmarila do kúta izby a odišla za svojim milencom. Malý Janko tak usedavo plakal, že duša jeho mŕtvej matky to nevydržala a vrátila sa k nemu. Obriadila ho, zaopatrila, uložila, chlapča stíchlo a zaspalo. Keď sa macocha vrátila a uvidela šťastné dieťa, vošla do nej zlosť a rozhodla sa, že dieťa zmárni. Vzala dieťa, vytratila sa s ním do tmy a vyškriabala sa s ním na vysoké náprotivné bralo. Zastala s ním na samotnom okraji priepasti a už-už sa ho chystala zhodiť. V tom ono nečakane zaplakalo a z ničoho nič zarachotil hrom ...
Až ráno, keď slnečné lúče zaliali kraj, zbadali ľudia na vrchole skaly stáť skamenenú macochu s dieťaťom v náručí. Povráva sa, že zasiahla ruka milujúcej matky.
Tento skalný útvar, tiež nazývaný Kamenné vráta sa prediera medzi Kamennou babou naľavo a skalnými čižmami napravo. Lačnovský potok za dlhé tisícročia vyhĺbil malebnú rokľovitú tiesňavu sa známymi bizardnými morfologickými útvarmi.
Najznámejšie z nich sú :
60 metrov vysoký Mojžišov stĺp, ktorý prechádza do Mamutej hlavy a Deravých zubov.
Komín a pred ním Vrátnica, bizarný 30 m vysoký skalný útvar so 7-metrovým skalným oknom.
V pozadí Trojčatá a v popredí Dlhý hrebeň.
Pod nami sa nachádzajú Kamenné vráta a náprotivnej strane dominuje Veľká a Malá čižma a skalný útvar Kúty.
Naše pohľady teraz upriamime na Slepý a Rozlámaný pilier, Ďusovicu a Pravú stenu, na ktorej sa nachádzajú zvyšky hradu Lipovce.
Samozrejme aj Kamenná baba, ktorú sme spomínali v povesti, na ktorej práve teraz stojíme.
Svahy kaňonu sú vysoké miestami vyše 100 metrov.
Dno je na niektorých miestach rozšírené a v tiesňavách sa vytvorili pekné vodopádiky a čereje.
Členitý reliéf doliny podmienil vzácnu a rôznorodú vegetáciu. V rámci východného Slovenska má kvetena tejto oblasti významné postavenie. Na vápencoch a dolomitoch tu majú niektoré druhy svoje najvýchodnejšie lokality na Slovensku. Na zatienených, chladnejších stanovištiach, na severných svahoch a v doline, nachádzame na skalách reliktné rastlinné spoločenstvo s výskytom niektorých významnejších dealpínskych druhov.
Prechod celým Lačnovským kaňonom je pohodlný a bezpečný. Chodník viedol po východnom svahu, pričom pri výstupe hore kaňonom sme mali potok po pravej strane. Miestami sme zišli na dno údolia a po lavičkách sme prechádzali cez Lačnovský potok. Tesne pred miestom, kde chodník vychádza z lesa, sa môžeme občerstviť vodou zo studničky.
Prechod celým Lačnovským kaňonom je pohodlný a bezpečný. Chodník viedol po východnom svahu, pričom pri výstupe hore kaňonom sme mali potok po pravej strane. Miestami sme zišli na dno údolia a po lavičkách sme prechádzali cez Lačnovský potok. Tesne pred miestom, kde chodník vychádza z lesa, sa môžeme občerstviť vodou zo studničky.
Lačnov, horská dedinka v nadmorskej výške 765 m.n.m. je učupená v doline na styku Braniska a Bachurne v pramennej oblasti Lačnovského potoka.
O vzniku dedinky sa hovorí povesť: Obyvatelia nív Torysy a Svinky si takto ťažkali. „Je tu úrodná zem, no pribúdajú myši, ktoré nám požerú väčšiu polovicu úrody“. Ich ťažkanie počul drotár, ktorý im poradil, že v zemi Germánov majú mačky, ktoré chytajú myši. Vyslanci sa pobrali do krajiny Germánov. Prišli na veľký statok, ale gazdiná im nerozumela, ale miestny farár preložil dôvod ich návštevy. Gazdiná mala pochopenie a gazdom dala kocúra a tri mačky, ktoré neskôr vypustili doma. Mačky chytali myši a začali sa množiť. O nejaký čas mačky vychytali všetky myši a premnožili sa. Gazdovia sa však v krajine Germánov neopýtali ako naložiť s premnoženými mačkami. Preto museli ísť opäť po radu. Farár ktorý im tlmočil odcestoval a oni sa pýtali germánskej gazdinej, čo budú mačky ďalej jesť. Gazdiná im nerozumela a stále sa pýtala: was, was ? Keď to gazdovia začuli, naľakali sa a ušli. Doma zbalili všetok majetok a odsťahovali sa do hôr a niektorí aj do Lačnova. Tu neboli ani myši ani mačky, len ťažká drina. Boli však šťastní, lebo netrápila ich žiadna pliaga, iba v zime veľa snehu a v lete občas ľadovec.
Žiarivá zeleň lúk a lesov so spevom vtákov pod modrou oblohou, poteší každú dušu. Krása prírody tu ostala neporušená a dedinka je ukrytá ako vzácny drahokam, hlboko v horách.
O vzniku dedinky sa hovorí povesť: Obyvatelia nív Torysy a Svinky si takto ťažkali. „Je tu úrodná zem, no pribúdajú myši, ktoré nám požerú väčšiu polovicu úrody“. Ich ťažkanie počul drotár, ktorý im poradil, že v zemi Germánov majú mačky, ktoré chytajú myši. Vyslanci sa pobrali do krajiny Germánov. Prišli na veľký statok, ale gazdiná im nerozumela, ale miestny farár preložil dôvod ich návštevy. Gazdiná mala pochopenie a gazdom dala kocúra a tri mačky, ktoré neskôr vypustili doma. Mačky chytali myši a začali sa množiť. O nejaký čas mačky vychytali všetky myši a premnožili sa. Gazdovia sa však v krajine Germánov neopýtali ako naložiť s premnoženými mačkami. Preto museli ísť opäť po radu. Farár ktorý im tlmočil odcestoval a oni sa pýtali germánskej gazdinej, čo budú mačky ďalej jesť. Gazdiná im nerozumela a stále sa pýtala: was, was ? Keď to gazdovia začuli, naľakali sa a ušli. Doma zbalili všetok majetok a odsťahovali sa do hôr a niektorí aj do Lačnova. Tu neboli ani myši ani mačky, len ťažká drina. Boli však šťastní, lebo netrápila ich žiadna pliaga, iba v zime veľa snehu a v lete občas ľadovec.
Žiarivá zeleň lúk a lesov so spevom vtákov pod modrou oblohou, poteší každú dušu. Krása prírody tu ostala neporušená a dedinka je ukrytá ako vzácny drahokam, hlboko v horách.
