Parkan
Potulku začíname v obci Lipovce nachádzajúcej sa na rozhraní Braniska a Bachurne. Stojíme v oblasti, kde na prvohorné kryštalické jadro boli nasunuté začiatkom treťohôr druhohorné vápence a dolomity a budeme postupovať do flyšového pásma treťohorných usadenín.
Na hornom konci obce modrá turistická značka zatáča doprava a začína stúpať trávnatým svahom. Z lúk je pekný výhľad na blízke okolie. Pod hrebeňom vstupujeme do lesíka, chodník zatáča doľava a vychádzame ku smerovníku Nad Šošňom. Sme v nadmorskej výške 794 m. Niekoľko desiatok metrov postupujeme červenou a modrou turistickou značkou. Na mieste, kde modrá značka zatáča doprava, sledujeme červenú až na lúku a v jej ľavej časti vstupujeme na neznačenú lesnú cestu. Ňou priamo vystupujeme na vrcholovú plošinu Mindžovej. Z vrcholu Mindžovej v nadmorskej výške 920 m je kruhový výhľad na široké okolie. Hrebeň Mindžovej, je budovaný morskými sedimentárnymi horninami staršej časti treťohôr (terciéru), označovanými ako „paleogén podtatranskej skupiny“.
Na Mindžovej vystupujú horniny najmladšieho obdobia paleogénu – oligocénu, tvorené hrubými lavicami pevných pieskovcov (drôb). V masách týchto pieskovcov, alebo na ich povrchu sa nachádzajú rôzne hrubé vrstvy pevných konglomerátov, teda stredno- až hrubozrnných zlepencov. Zlepence sa usádzali v blízkosti vtedajšieho pobrežia, pieskovce zasa ďalej. Zlepence a masívne pieskovce mladšieho oligocénu sa dovedna označujú ako bielopotocké súvrstvie podľa lokality Biely Potok na Orave. Nižšie pod bielopotockým súvrstvím sú zachované bezprostredne staršie sedimenty paleogénu – pieskovce a ílovce eocénu v častom striedaní, čo sa označuje ako flyš. Toto striedavé súvrstvie ílovcov a pieskovcov sa označuje ako zuberecké súvrstvie podľa Zuberca na Orave. Zuberecké súvrstvie tvorí spodné časti svahov a dno doliny Renčišovského potoka. Keďže flyšové horniny zubereckého súvrstvia sú menej odolné voči erózii, ľahšie sa odnášajú vodami preč. Vzniká destabilizácia svahov dolín a nadložné hrubé pieskovce bielopotockého súvrstvia sa lámu a gravitačne zbiehajú, alebo sa nakláňajú po svahoch ako veľké skalné bloky s trhlinami. Aj doliny v tomto súvrství sú hlbšie, strmšie, kaňonovité až roklinovité ako v mäkších horninách podložia, kde sú viac úvalinovité. Jednou z takýchto roklinových dolín je aj Parkaň.
Z vrcholu Mindžovej postupujeme na lavý okraj lúk a popri ľavom výbežku pásu krovín a stromov postupujeme na najhlbší výbežok lúky. Vyšliapaným chodníčkom klesáme malinčím, neskôr lesom a v členitom teréne zatáčame mierne doprava ku hornému koncu tiesňavy Parkaň. Chodníčkom zostupujeme nadol po ľavom hornom okraji tiesňavy k dolnému okraju Parkane v nadmorskej výške 820 m. Stačí prejsť pár metrov a v doline naďabíme na potôčik, povedľa ktorého vedie cesta do Renčišova. Pre návrat použijeme výstupovú trasu dnom rokliny. Prechádzame nenáročným skalným stupňom do centrálnej časti rokliny. Sme obklopení vysokými stenami a bujnou vegetáciou. Pozorujeme niekoľko viditeľných jaskynných otvorov. Impozantným skalným prostredím vystupujeme na horný okraj Parkane. Z horného okraja Parkane sa vraciame na vrcholové lúky Mindžovej. Tu zatáčame doprava na hrebeňový chodník, ktorý prechádza vo výraznú lesnú cestu a klesána červenú turistickú značku do sedla Pastierska s nadmorskou výškou 845 m. Odtiaľ nenáročným, ale pekným hrebeňom vystupujeme do sedla Búče v nadmorskej výške 860 m. Tu sa napájame na žltú turistickú značku, zatáčame doľava, vstupujeme do lesa a pomerne prudko klesáme na úpätné lúky. Poľnou cestou sa vraciame do obce Lipovce, kde sme dnešnú potulku začali.
Na hornom konci obce modrá turistická značka zatáča doprava a začína stúpať trávnatým svahom. Z lúk je pekný výhľad na blízke okolie. Pod hrebeňom vstupujeme do lesíka, chodník zatáča doľava a vychádzame ku smerovníku Nad Šošňom. Sme v nadmorskej výške 794 m. Niekoľko desiatok metrov postupujeme červenou a modrou turistickou značkou. Na mieste, kde modrá značka zatáča doprava, sledujeme červenú až na lúku a v jej ľavej časti vstupujeme na neznačenú lesnú cestu. Ňou priamo vystupujeme na vrcholovú plošinu Mindžovej. Z vrcholu Mindžovej v nadmorskej výške 920 m je kruhový výhľad na široké okolie. Hrebeň Mindžovej, je budovaný morskými sedimentárnymi horninami staršej časti treťohôr (terciéru), označovanými ako „paleogén podtatranskej skupiny“.
Na Mindžovej vystupujú horniny najmladšieho obdobia paleogénu – oligocénu, tvorené hrubými lavicami pevných pieskovcov (drôb). V masách týchto pieskovcov, alebo na ich povrchu sa nachádzajú rôzne hrubé vrstvy pevných konglomerátov, teda stredno- až hrubozrnných zlepencov. Zlepence sa usádzali v blízkosti vtedajšieho pobrežia, pieskovce zasa ďalej. Zlepence a masívne pieskovce mladšieho oligocénu sa dovedna označujú ako bielopotocké súvrstvie podľa lokality Biely Potok na Orave. Nižšie pod bielopotockým súvrstvím sú zachované bezprostredne staršie sedimenty paleogénu – pieskovce a ílovce eocénu v častom striedaní, čo sa označuje ako flyš. Toto striedavé súvrstvie ílovcov a pieskovcov sa označuje ako zuberecké súvrstvie podľa Zuberca na Orave. Zuberecké súvrstvie tvorí spodné časti svahov a dno doliny Renčišovského potoka. Keďže flyšové horniny zubereckého súvrstvia sú menej odolné voči erózii, ľahšie sa odnášajú vodami preč. Vzniká destabilizácia svahov dolín a nadložné hrubé pieskovce bielopotockého súvrstvia sa lámu a gravitačne zbiehajú, alebo sa nakláňajú po svahoch ako veľké skalné bloky s trhlinami. Aj doliny v tomto súvrství sú hlbšie, strmšie, kaňonovité až roklinovité ako v mäkších horninách podložia, kde sú viac úvalinovité. Jednou z takýchto roklinových dolín je aj Parkaň.
Z vrcholu Mindžovej postupujeme na lavý okraj lúk a popri ľavom výbežku pásu krovín a stromov postupujeme na najhlbší výbežok lúky. Vyšliapaným chodníčkom klesáme malinčím, neskôr lesom a v členitom teréne zatáčame mierne doprava ku hornému koncu tiesňavy Parkaň. Chodníčkom zostupujeme nadol po ľavom hornom okraji tiesňavy k dolnému okraju Parkane v nadmorskej výške 820 m. Stačí prejsť pár metrov a v doline naďabíme na potôčik, povedľa ktorého vedie cesta do Renčišova. Pre návrat použijeme výstupovú trasu dnom rokliny. Prechádzame nenáročným skalným stupňom do centrálnej časti rokliny. Sme obklopení vysokými stenami a bujnou vegetáciou. Pozorujeme niekoľko viditeľných jaskynných otvorov. Impozantným skalným prostredím vystupujeme na horný okraj Parkane. Z horného okraja Parkane sa vraciame na vrcholové lúky Mindžovej. Tu zatáčame doprava na hrebeňový chodník, ktorý prechádza vo výraznú lesnú cestu a klesána červenú turistickú značku do sedla Pastierska s nadmorskou výškou 845 m. Odtiaľ nenáročným, ale pekným hrebeňom vystupujeme do sedla Búče v nadmorskej výške 860 m. Tu sa napájame na žltú turistickú značku, zatáčame doľava, vstupujeme do lesa a pomerne prudko klesáme na úpätné lúky. Poľnou cestou sa vraciame do obce Lipovce, kde sme dnešnú potulku začali.
