Velká Skala nad Vysným slavkovom
Sme na rozhraní Podhôľno-magurskej a Fatransko-tatranskej oblasti Vonkajších Západných Karpát a pozorujeme rozhranie rozdielnych geomorfologických celkov. Do Vyšného Slavkova prichádzame od Lipian flyšovým pásmom a očarení malebnou krajinou stojíme na konci zálivu vnútrokarpatského paleogénu Spišsko-šarišského medzihoria. Východným a západným smerom sa rozprestiera vnútrokarpatské flyšové pásmo.
Na východe pozorujeme Bachureň a na západ Levočské vrchy. Sú tvorené zlepencami, ílovcami a rôznymi zvrstvenými pieskovcami. Pozorujeme oku lahodiace mäkké povrchové tvary, ktoré sa vyvinuli vďaka geologickému zloženiu. Reliéf je tu členitý s typickými strmými svahmi. Južným smerom nás očaruje pohľad na Smrekovicu, najvyšší vrchol Braniska, jadrového pohoria. Vyše 600 metrové prevýšenie dodáva Smrekovici dôstojný ráz.
Na stavbe Smrekovice sa zúčastňuje kryštalické jadro, tvorené rulami, bridlicami a kremencami, pričom táto stavba sa prejavuje oblejšími povrchovými tvarmi. V najsevernejšej časti pohoria - medzi Lipovcami a Lačnovom - je na kryštalické jadro nasunutý druhohorný príkrov vápencov a dolomitov. Na konci prvohôr podmienili tektonické pohyby nové morské zaplavenie územia, ležiaceho v priestore vyvíjajúcej sa karpatskej geosyklinály. V priebehu druhohôr sa geosynklinála rozčlenila na pozdĺžne pásma s rôznou hĺbkou a rôznou vzdialenosťou od pobrežia. Spôsobilo to odlišnosť usádzajúcich sa materiálov v jednotlivých pásmach. V tomto období sa na severnú stranu kryštalického jadra Smrekovice nasunuli druhohorné vápence.
Po ich vyzdvihnutí vznikla Veľká skala. A práve pozoruhodná Veľká skala je cieľom dnešnej potulky.
Na východe pozorujeme Bachureň a na západ Levočské vrchy. Sú tvorené zlepencami, ílovcami a rôznymi zvrstvenými pieskovcami. Pozorujeme oku lahodiace mäkké povrchové tvary, ktoré sa vyvinuli vďaka geologickému zloženiu. Reliéf je tu členitý s typickými strmými svahmi. Južným smerom nás očaruje pohľad na Smrekovicu, najvyšší vrchol Braniska, jadrového pohoria. Vyše 600 metrové prevýšenie dodáva Smrekovici dôstojný ráz.
Na stavbe Smrekovice sa zúčastňuje kryštalické jadro, tvorené rulami, bridlicami a kremencami, pričom táto stavba sa prejavuje oblejšími povrchovými tvarmi. V najsevernejšej časti pohoria - medzi Lipovcami a Lačnovom - je na kryštalické jadro nasunutý druhohorný príkrov vápencov a dolomitov. Na konci prvohôr podmienili tektonické pohyby nové morské zaplavenie územia, ležiaceho v priestore vyvíjajúcej sa karpatskej geosyklinály. V priebehu druhohôr sa geosynklinála rozčlenila na pozdĺžne pásma s rôznou hĺbkou a rôznou vzdialenosťou od pobrežia. Spôsobilo to odlišnosť usádzajúcich sa materiálov v jednotlivých pásmach. V tomto období sa na severnú stranu kryštalického jadra Smrekovice nasunuli druhohorné vápence.
Po ich vyzdvihnutí vznikla Veľká skala. A práve pozoruhodná Veľká skala je cieľom dnešnej potulky.
Vďaka turistickým nadšencom bola Veľká skala sprístupnená. Od lomu z Vyšného Slavkova postupujeme Suchou dolinou okolo Antalovho potoka a modrou turistickou značkou vystupujeme na Veľkú skalu vo výške 930 m.n.m.. Je to pozoruhodná skala, kde skalné bloky a steny dosahujú výšku až 30 m.
Z nej cez Boldigáň prichádzame do severnej časti rozsiahlych horských lúk v lokalite Kravcová. Tu sa napájame na zelenú turistickú značku, ktorou okolo studničiek klesáme do priehyby Na zákrute a odtiaľ pohodlne prechádzame do Lačnovského sedla. Potôčiky stekajúce žľabmi po severnej strane Veľkej skaly a Boldigáňa ako aj potôčiky od Lačnovského sedla smerujú do Malinkovej doliny, aby napojili potok Zubrík.
Z Lačnovského sedla postupujeme západným smerom červenou turistickou značkou peknými horskými lúkami k pramenišťu potoka Zubrík, ktorý sa tiež na poľane Hradisko, spája s Antalovým potokom v Suchej doline. Z plošiny Roveň severným smerom obchádzame lesné pásmo Ktužľovca a postupujeme na okrúhle lúčky.
V oblasti Kopanica, pramennej oblasti Podhorského potoka vstupujeme do lesíka. Klesáme popri potoku, ktorý pozvoľne tečie. Neskôr potok vytvára roklinu a v nej síce malé, ale úchvatné kaskády a vodopády v druhohorných vápencoch. Dnešná potulka viedla zaujímavým geologickým rozhraním, pásmom styku prvohorných a treťohorných hornín, pričom na rozhraní sme pozorovali aj druhohorné formy.
Z nej cez Boldigáň prichádzame do severnej časti rozsiahlych horských lúk v lokalite Kravcová. Tu sa napájame na zelenú turistickú značku, ktorou okolo studničiek klesáme do priehyby Na zákrute a odtiaľ pohodlne prechádzame do Lačnovského sedla. Potôčiky stekajúce žľabmi po severnej strane Veľkej skaly a Boldigáňa ako aj potôčiky od Lačnovského sedla smerujú do Malinkovej doliny, aby napojili potok Zubrík.
Z Lačnovského sedla postupujeme západným smerom červenou turistickou značkou peknými horskými lúkami k pramenišťu potoka Zubrík, ktorý sa tiež na poľane Hradisko, spája s Antalovým potokom v Suchej doline. Z plošiny Roveň severným smerom obchádzame lesné pásmo Ktužľovca a postupujeme na okrúhle lúčky.
V oblasti Kopanica, pramennej oblasti Podhorského potoka vstupujeme do lesíka. Klesáme popri potoku, ktorý pozvoľne tečie. Neskôr potok vytvára roklinu a v nej síce malé, ale úchvatné kaskády a vodopády v druhohorných vápencoch. Dnešná potulka viedla zaujímavým geologickým rozhraním, pásmom styku prvohorných a treťohorných hornín, pričom na rozhraní sme pozorovali aj druhohorné formy.
