Cez geredziny k ponornej a vyverovej jaskyni
Potulku začíname vo Vyšnom Slavkove pri obecnom úrade a postupujeme južným smerom okolo stále funkčnej technickej pamiatky, vodojemu prešovského gravitačnéko skupinového vodovodu, postaveného v roku 1951. Voda z tejto studne na trase do Prešova prekonáva 300 výškových metrov a svojou životodarnou tekutinou zásobuje aj priľahlé mestečká a obce. V ľavom prudkom svahu našu pozornosť upútajú kamenné náhrobky starého židovského cintorína. Pri kameňolome, ktorý prevádzkuje miestne roľnícke družstvo, stojíme pred prekrásnou scenériou. Modrá turistická značka tu zatáča východným smerom na Veľkú skalu cez Suchú dolinu. Majestátna Smrekovica, najvyšší vrch Braniska, so 600 metrovým výškovým prevýšením, sa vypína južným smerom, priamo pred nami a vedie na ňu žltá turistická značka. Západne od Smrekovice sa rozprestiera rozsiahla náhorná plošina zvaná Sihoť. Na západnom okraji pozorujeme vrchol Michaličky vysokej 785 m, ktorý pozvoľne prechádza do Homôlky.
Starou poľnou cestou so stúpaním postupujeme východným okrajom plošiny Sihoť. Pod sedlom Prašivá, v oblasti Geredziny, sledujúc chodník, vstupujeme do lesa. Jeho okrajom vystupujeme do sedla Prašivá s nadmorskou výškou 777 m.
V strede lúky nás upúta murovaná kaplnka. Je postavená na mieste bývalého kostola. Neďaleko sa nachádza Turkova lúka. Podľa legendy sa v čase tureckých vpádov, v močaristej lúke so šašinovým porastom, počas obliehania Sihote, prepadol turecký vojak s koňom.
Východným smerom nás v masíve Smrekovice upúta dolomitová Zelená skala s nadmorskou výškou 980 m. Vďaka svojej severozápadnej orientácii je obrastená machom. Ku skale sa viaže povesť. Kráľ Matej tam ukryl lup zbojníckej družiny, ktorý do dnešných dní nik nenašiel.
Zo sedla Prašivá postupujeme južným smerom ponad staré Poľanovské maštale. Na lesnej ceste nás upúta geologické rozhranie. Sú tu pekne odhalené vrstvy druhohorného dolomitu a o niekoľko desiatok metrov ďalej prvohorné ruly. Je to svedectvo horotvorných pohybov. Koncom prvohôr tektonické pohyby spôsobili, že toto územie bolo zaplavené morom. V druhohorách sa tu usádzali vápence a tie boli koncom druhohôr nasunuté na kryštalické jadro Smrekovice. Neskôr, začiatkom treťohôr boli vyzdvihnuté a tak vznikla aj Zelená skala.
Cesta postupuje po vrstevnici s nepatrným stúpaním na Vyhliadkovú lúčku pod Príkrou. Lúčka sa nachádza v nadmorskej výške 875 m. Za dobrej viditeľnosti je odtiaľ prekrásny výhľad na Spišský hrad, Dreveník, Kráľovú hoľu a Vysoké Tatry. Zostup z Vyhliadkovej lúčky do doliny Veľkej Svinky je pohodlný. Tu sa napájame na modrú turistickú značku.
Starou poľnou cestou so stúpaním postupujeme východným okrajom plošiny Sihoť. Pod sedlom Prašivá, v oblasti Geredziny, sledujúc chodník, vstupujeme do lesa. Jeho okrajom vystupujeme do sedla Prašivá s nadmorskou výškou 777 m.
V strede lúky nás upúta murovaná kaplnka. Je postavená na mieste bývalého kostola. Neďaleko sa nachádza Turkova lúka. Podľa legendy sa v čase tureckých vpádov, v močaristej lúke so šašinovým porastom, počas obliehania Sihote, prepadol turecký vojak s koňom.
Východným smerom nás v masíve Smrekovice upúta dolomitová Zelená skala s nadmorskou výškou 980 m. Vďaka svojej severozápadnej orientácii je obrastená machom. Ku skale sa viaže povesť. Kráľ Matej tam ukryl lup zbojníckej družiny, ktorý do dnešných dní nik nenašiel.
Zo sedla Prašivá postupujeme južným smerom ponad staré Poľanovské maštale. Na lesnej ceste nás upúta geologické rozhranie. Sú tu pekne odhalené vrstvy druhohorného dolomitu a o niekoľko desiatok metrov ďalej prvohorné ruly. Je to svedectvo horotvorných pohybov. Koncom prvohôr tektonické pohyby spôsobili, že toto územie bolo zaplavené morom. V druhohorách sa tu usádzali vápence a tie boli koncom druhohôr nasunuté na kryštalické jadro Smrekovice. Neskôr, začiatkom treťohôr boli vyzdvihnuté a tak vznikla aj Zelená skala.
Cesta postupuje po vrstevnici s nepatrným stúpaním na Vyhliadkovú lúčku pod Príkrou. Lúčka sa nachádza v nadmorskej výške 875 m. Za dobrej viditeľnosti je odtiaľ prekrásny výhľad na Spišský hrad, Dreveník, Kráľovú hoľu a Vysoké Tatry. Zostup z Vyhliadkovej lúčky do doliny Veľkej Svinky je pohodlný. Tu sa napájame na modrú turistickú značku.
Okolo studničky Na rázcestí prichádzame k ponoru Diablová diera. Vďaka mechanickej erózii sa v nadmorskej výške 748 m vyvinul pozoruhodný krasový fenomén. Predstavuje ponornú a výverovú jaskyňu.
V ponornej jaskyni mizne potok Veľká Svinka, aby sa v bujnej riave v plnej sile a kráse vynoril na druhej strane úzkeho a strmého hrebeňa. Ponorná jaskyňa sa nachádza pod skalným previsom. Previsový vchod je malý a prechádza cez dva prudké a úzke pereje. Za perejami je oblúkovitá chodba s klesaním dlhá asi 120 m.
Od Diablovej diery prichádzame do sedla Branisko s nadmorskou výškou 750 m. V sedle Branisko je kaplnka a chátrajúci pamätník sovietskym ženistom. Málokto vie, že neďaleko sedla v lese je ukrytý pamätný drevený stĺp. Pripomína bitku medzi maďarskými honvédmi a slovenskými dobrovoľníkmi z roku 1849.
V ponornej jaskyni mizne potok Veľká Svinka, aby sa v bujnej riave v plnej sile a kráse vynoril na druhej strane úzkeho a strmého hrebeňa. Ponorná jaskyňa sa nachádza pod skalným previsom. Previsový vchod je malý a prechádza cez dva prudké a úzke pereje. Za perejami je oblúkovitá chodba s klesaním dlhá asi 120 m.
Od Diablovej diery prichádzame do sedla Branisko s nadmorskou výškou 750 m. V sedle Branisko je kaplnka a chátrajúci pamätník sovietskym ženistom. Málokto vie, že neďaleko sedla v lese je ukrytý pamätný drevený stĺp. Pripomína bitku medzi maďarskými honvédmi a slovenskými dobrovoľníkmi z roku 1849.
Zo sedla Branisko nasleduje krátky zostup po vyčistenom chodníku k výveru. Výver v nadmorskej výške 720 m predstavuje výtok z ponoru Diablovej diery. Výverová jaskyňa je oveľa menšia ako ponorná. Obmedzene sa dá do nej vojsť plazením proti prúdu. Bujná riava pod výverom predstavuje kaskádu vodopádov. Je bezpečne premostená drevenou lávkou postavenou 21. apríla 2007, turistickými nadšencami spod Smrekovice.
Od výveru pomerne prudko zostupujeme na starú lesnú cestu, ktorou ponad Poľanovce zostupujeme do doliny. V nadmorskej výške 660 m sa napájame na poľnú cestu z Poľanoviec do Vyšného Slavkova. Poľnou cestou s miernym stúpaním severným smerom vystupujeme opäť do sedla Prašivá.
Zostup do Vyšného Slavkova je možný po trase výstupu, alebo aj ľavostranne veľkým oblúkom cez lúky Geredzín.
Od výveru pomerne prudko zostupujeme na starú lesnú cestu, ktorou ponad Poľanovce zostupujeme do doliny. V nadmorskej výške 660 m sa napájame na poľnú cestu z Poľanoviec do Vyšného Slavkova. Poľnou cestou s miernym stúpaním severným smerom vystupujeme opäť do sedla Prašivá.
Zostup do Vyšného Slavkova je možný po trase výstupu, alebo aj ľavostranne veľkým oblúkom cez lúky Geredzín.
