Stretnutie Citatelov casopisu krásy Slovenska 2014
V roku 2014 sa uskutoční stretnutie čitateľov Krásy Slovenska v Vyšnom Slavkove spojené s výstupom na najvyšší vrchol pohoria Branisko - Smrekovica 1200 m. n. m.
Doležité: datum stretunia sa musel preložiť na 31. Mája 2014
Doležité: datum stretunia sa musel preložiť na 31. Mája 2014
MAPA
Oficialne Trasy
Hlavná A:
Trasa vzhľadom na výškové prevýšenie 640 m náročná 7,5 hod.
Výstup 3,5 hod. a zostup 3 hod. po žltej turistickej značke.
08:00 Vyšný Slavkov námestie 560 m – lom – sedlo Pod Hejdovom – Zelená skala – Smrekovica 1200 m 11:30.
Zostup opačným smerom o 12:30 zo Smrekovice - Vyšný Slavkov 15:30.
Trasa B:
Okružná trasa menej náročná 5,5 hod bez výstupu na Smrekovicu.
Po žltej turistickej značke: Vyšný Slavkov námestie – lom – sedlo Pod Hejdovom - Zelená skala – doprava zostup po žltých trojuholníkoch značkou na miesto s rozhľadom do sedla Prašivá na Geredzinách- tu doprava po žltej turistickej značke – Cemný dol – horná hranica plošiny Sihoť – Prepadlisko – Bokovadraha s prekrásnym výhľadom na Smrekovicu – Vyšný Slavkov.
Trasa C:
Okružná trasa nenáročná 4 hod. bez výstupu na Smrekovicu.
Po žltej turistickej značke z námestia vo Vyšnom Slavkove späť severným smerom k turistickému smerovníku Farisko a tu doľava ponad obec - Bokovadraha – Prepadlisko – horná hranica plošiny Sihoť s prekrásnym výhľadom na Smrekovicu, Zelenú a Veľkú skalu, Hrebeň Ostrej a Vyšný Slavkov – Cemný dol – sedlo Prašivá na Geredzinách–tu doľava a neoznačeným chodníkom po lúkach krátky zostup k lomu na žltú turistickú značku – Vyšný Slavkov.
Trasa D:
Okružná trasa najnáročnejšia 8,5 hod.
07:00 Po žltej turistickej značke z námestia vo Vyšnom Slavkove späť severným smerom k turistickému smerovníku Farisko a tu doľava ponad obec – Bokovadraha – Geredziny – Výver Bystrík – sedlo Branisko 09:30. V sedle napojenie na modrú turistickú značku a severným smerom – Diablova diera –Poľana pod Petrovou horou – turistický smerovník Markova skratka na Smrekovicu - modrými trojuholníkmi značkou na miesto s rozhľadom na Smrekovicu11:30 . Zostup o 12:30po žltej turistickej značke – Zelená skala – Sedlo pod Hejdovom – lom – Vyšný Slavkov 15:30.
Individuálne je možné jednotlivé trasy a smery ľubovoľne kombinovať.
Trasa vzhľadom na výškové prevýšenie 640 m náročná 7,5 hod.
Výstup 3,5 hod. a zostup 3 hod. po žltej turistickej značke.
08:00 Vyšný Slavkov námestie 560 m – lom – sedlo Pod Hejdovom – Zelená skala – Smrekovica 1200 m 11:30.
Zostup opačným smerom o 12:30 zo Smrekovice - Vyšný Slavkov 15:30.
Trasa B:
Okružná trasa menej náročná 5,5 hod bez výstupu na Smrekovicu.
Po žltej turistickej značke: Vyšný Slavkov námestie – lom – sedlo Pod Hejdovom - Zelená skala – doprava zostup po žltých trojuholníkoch značkou na miesto s rozhľadom do sedla Prašivá na Geredzinách- tu doprava po žltej turistickej značke – Cemný dol – horná hranica plošiny Sihoť – Prepadlisko – Bokovadraha s prekrásnym výhľadom na Smrekovicu – Vyšný Slavkov.
Trasa C:
Okružná trasa nenáročná 4 hod. bez výstupu na Smrekovicu.
Po žltej turistickej značke z námestia vo Vyšnom Slavkove späť severným smerom k turistickému smerovníku Farisko a tu doľava ponad obec - Bokovadraha – Prepadlisko – horná hranica plošiny Sihoť s prekrásnym výhľadom na Smrekovicu, Zelenú a Veľkú skalu, Hrebeň Ostrej a Vyšný Slavkov – Cemný dol – sedlo Prašivá na Geredzinách–tu doľava a neoznačeným chodníkom po lúkach krátky zostup k lomu na žltú turistickú značku – Vyšný Slavkov.
Trasa D:
Okružná trasa najnáročnejšia 8,5 hod.
07:00 Po žltej turistickej značke z námestia vo Vyšnom Slavkove späť severným smerom k turistickému smerovníku Farisko a tu doľava ponad obec – Bokovadraha – Geredziny – Výver Bystrík – sedlo Branisko 09:30. V sedle napojenie na modrú turistickú značku a severným smerom – Diablova diera –Poľana pod Petrovou horou – turistický smerovník Markova skratka na Smrekovicu - modrými trojuholníkmi značkou na miesto s rozhľadom na Smrekovicu11:30 . Zostup o 12:30po žltej turistickej značke – Zelená skala – Sedlo pod Hejdovom – lom – Vyšný Slavkov 15:30.
Individuálne je možné jednotlivé trasy a smery ľubovoľne kombinovať.
DalSie TRASY
Výstupiť na Smrekovicu bude možné viacerými trasami a ich variantami. Do sedla pod Hejdovom, kde sa bude konať samotné stretnutie, sa dostaneme žltou značkou zo Smrekovice.
- Z Vyšného Slavkova cez Zelenú skalu
Základná trasa spočiatku po modrej južne dedinou až ku kameňolomu, neskôr po žltej značke stúpaním až na vrchol. Žltá značka prechádza popri poľovníckom posede až do sedla nad Hejdovom, popri Zelenej skale odkiaľ je krásny výhľad na neporušenú krajinu bez známok civilizácie do doliny a na Levočské vrchy. - Z Priesmyku Branisko cez Markovu skratku popri Diablovej diere
Trasa začína na vrchole priesmyku Branisko - Chvála Bohu. Je tu možné odparkovať auto pri domčeku cestných služieb. Priamo od pomníka je možné urobiť si krátku zachádzku a do 10 minút prísť k vyvieračke potoka, ktorý tečie pod kopcami a vlieva sa pod kopce na mieste zvanom Diablova diera. Cesta k vyvieračke nie je na mape a priamo na mieste je označená lokálnymi značkami miestnych turistov. Od vyvieračky je potrebné sa vrátiť k pomníku a pokračovať modrou značkou dolinou. Asi po pol kilometri prechádzame okolo spomínanej Diablovej diery, ktorá je celkom nenápadne označená a nachádza sa vľavo od cesty smerom na Smrekovicu. Po asi ďalšom pol kilometri prichádzame na rázcestie, po ktorom pokračujeme modrou značkou ďalej popri chatách až ku Markovej skratke. Tu odbočíme z modrej značký a po symbole modrej výhliadky stúpame priamo na vrchol. Ako alternatívu je možné použiť menej strmú ale trošku dlhšiu trasu po modrej značke do sedla Smrekovica a potom ďalej modrou, neskôr žltou až na vrchol. Naspäť sa vraciame po tej istej trase, prípadne si spravíme okruh zelenou značkou zo sedla Smrekovica cez Rozsochy. - Zo Širokého cez Patriu
Dlhšia a náročnejšia trasa z dedinky Široké po žltej značke popod diaľnicu D1 stúpame pod horou do Kolbašskej doliny. Ďalej značkou popri viacerých poľovníckych posedoch až na Patriu. Odtiaľ stále hrebeňom po žltej cez Rozsochy až do sedla Smrekovica. Zo sedla môžeme mierne klesnúť po modrej a potom prudko vystúpať po Markovej skratke až na vrchol. Alternatívou je klasická cesta ďalej po modrej a neskôr po žltej až na vrchol. - Zo Šindiara cez Beňov hrb
Začíname v obci Šindliar kde nezabudneme v strede dediny ochutnať prameň Sultánka. Pokračujeme západne po žltej značke dolinou a neskôr stúpame až na Beňov hrb, tiež zvaný Homôlka. Po príchode do sedla Smrekovica sa na vrch Smrekovice dostaneme Markovou skratkou alebo klasickou cestou po modrej a neskôr po žltej značke. - Zo Šindliara Kopytovskou dolinou - dobrodružný canyoning
V dedinke Šindliar prejdeme cez potok a vydáme neoficiálnou červenou značkou k bývalému detskému táboru v Kopytovskej doline (dnes rekreačné zariadenie Zlaté Kopyto). Potom pokračujeme k dvom roklinám. Od chaty je vľavo Chmeľová, vpravo Voroblik. Pôjdeme cez Voroblik. Trasa je miestami technicky náročná a treba zvážiť stav potoka, výstroj a skúsenosti. Miestami je to divoký a nenarušený kaňon. Voroblik je vybavený stúpačkami, reťazami a lanami, ktoré uľahčia prechod. Divokejšia a náročnejšia je Chmeľová, ktorá končí východne pod Homôlkou (miestni znalci si môžu vybrať aj túto dobrodružnú variantu ako test svojich technických a orientačných schopností). Na rázcestí Kopytovskej doliny pokračujeme modrou značkou do sedla Smrekovica a odtiaľ na vrchol. - Z Lipoviec Kopytovskou dolinou
Trasa začína hneď na začiatku dedinky Lipovce. Ešte pred dedinou sa nachádza voľne a hojne tečúci prameň minerálnej vody Salvatorky (priamo pri závode Salvator), ktorá sa plní do fliaš, určite odporúčame nabrať si pár fliaš. Z dediny pokračujeme po modrej značke až do ústia Lačnovské kaňonu. Auto je možné zaparkovať aj tu. Pokračujeme ďalej po modrej okolo niekoľkých horských chát a ubytovní. Stúpame k rázcestiu Kopytovskej doliny a ďalej pod Kravcovú, cez lúky žltou značkou až po finálne stúpanie lesom na vrchol. - Z Lačnova cez Boldigáň
Z rázovitej obce Lačnov sa vyberieme jedinou cestou po červenej značke cez dedinu okolo kaplnky do Lačnovského sedla. Odtiaľ zelenou značkou do sedla Zákrut a na Boldigáň. Zo sedla pod Kravcovou postupujeme lúkami a neskôr stúpame lesom po žltej značke až na vrchol.
Program
Piatok 30. mája 2014
19.00 hod. - beseda s redakciou časopisu Krásy Slovenska a organizátormi stretnutia o časopise a Branisku.
Sobota 31. mája 2014
Od 06:30- prezentácia na námestí vo Vyšnom Slavkove
06:45 - oboznámenie účastníkov, ktorí sa rozhodli pre najnáročnejšiu trasu D s odchodom o 07:00.
07:45 - oboznámenie účastníkov hlavnej trasy A s odchodom o 08:00.
Účastníci, ktorí sa rozhodnú pre trasu B a C nemajú stanovený odchod a podľa požiadania budú o trasách informovaní pri prezentácii.
11:45 – 12:15 -stretnutie účastníkov trás A, D na Smrekovici s príhovorom predsedu KST, zástupcu redakcie časopisu Krásy Slovenska a turistami z Braniska
15:00 - začiatok kultúrneho programu vo Vyšnom Slavkove
16:00 - stavanie mája
16:20 – 16:40 - krátke príhovory hostí
16:41 – 16:50 – odovzdanie klubového trička najstaršiemu a najmladšiemu účastníkovi stretnutia, členovi KST
16:51 – 17:00 - odovzdanie štafety organizátorom 52. stretnutia v roku 2015 na Poľane
17:01 – 19:00 – pokračovanie kultúrneho programu, majáles.
Nedeľa 1.6.2014
Individuálny program, možnosť túry k Vyšnoslavkovským vodopádom, výstup na Veľkú skalu, účasť na svätej omši, po ktorej je možná prehliadka kostola s prvostupňovými relikviami svätých a návšteva hrobu Gustáva Popoviča, rodáka z Vyšného Slavkova, zachyteného na jednej z najznámejších fotografií 20. storočia nazvanej Obed na vrchole mrakodrapu a účasť na prednáške Veľkosť a význam slovenských dejín.
19.00 hod. - beseda s redakciou časopisu Krásy Slovenska a organizátormi stretnutia o časopise a Branisku.
Sobota 31. mája 2014
Od 06:30- prezentácia na námestí vo Vyšnom Slavkove
06:45 - oboznámenie účastníkov, ktorí sa rozhodli pre najnáročnejšiu trasu D s odchodom o 07:00.
07:45 - oboznámenie účastníkov hlavnej trasy A s odchodom o 08:00.
Účastníci, ktorí sa rozhodnú pre trasu B a C nemajú stanovený odchod a podľa požiadania budú o trasách informovaní pri prezentácii.
11:45 – 12:15 -stretnutie účastníkov trás A, D na Smrekovici s príhovorom predsedu KST, zástupcu redakcie časopisu Krásy Slovenska a turistami z Braniska
15:00 - začiatok kultúrneho programu vo Vyšnom Slavkove
16:00 - stavanie mája
16:20 – 16:40 - krátke príhovory hostí
16:41 – 16:50 – odovzdanie klubového trička najstaršiemu a najmladšiemu účastníkovi stretnutia, členovi KST
16:51 – 17:00 - odovzdanie štafety organizátorom 52. stretnutia v roku 2015 na Poľane
17:01 – 19:00 – pokračovanie kultúrneho programu, majáles.
Nedeľa 1.6.2014
Individuálny program, možnosť túry k Vyšnoslavkovským vodopádom, výstup na Veľkú skalu, účasť na svätej omši, po ktorej je možná prehliadka kostola s prvostupňovými relikviami svätých a návšteva hrobu Gustáva Popoviča, rodáka z Vyšného Slavkova, zachyteného na jednej z najznámejších fotografií 20. storočia nazvanej Obed na vrchole mrakodrapu a účasť na prednáške Veľkosť a význam slovenských dejín.
Ubytovanie
Priamo v obci je možnosť ubytovať sa na súkromí. Informácie Ján Palenčár tel: 0903 831 022.
Individuálne na vlastných karimatkách a v spacích vakoch v sále kultúrneho domu alebo vo vlastných stanoch vo vymedzenom priestore farskej záhrady. V bližšom okolí sú ubytovacie kapacity pre individuálne a skupinové ubytovanie. Niektoré možnosti ubytovania:
Penzión pod Mariánskou horou, Kováčova vila 2 Levoča tel: 053 4512705, 0903 255 440
Turistická ubytovňa Lipany tel: 051 4572523
Lúčka Potoky tel: 0908 986 395, 051 4572455
Ubytovanie „U Kastelána“ Spišské Podhradie tel: 0915 943 215, 053 4699299
Penzión „Podzámok“ Spišské Podhradie 053 4541755
Turistická ubytovňa Sivá Brada tel: 053 4451565
Motel Vargastel: 053 4699323
Motorest Branisko tel: 0907 917 356
Individuálne na vlastných karimatkách a v spacích vakoch v sále kultúrneho domu alebo vo vlastných stanoch vo vymedzenom priestore farskej záhrady. V bližšom okolí sú ubytovacie kapacity pre individuálne a skupinové ubytovanie. Niektoré možnosti ubytovania:
Penzión pod Mariánskou horou, Kováčova vila 2 Levoča tel: 053 4512705, 0903 255 440
Turistická ubytovňa Lipany tel: 051 4572523
Lúčka Potoky tel: 0908 986 395, 051 4572455
Ubytovanie „U Kastelána“ Spišské Podhradie tel: 0915 943 215, 053 4699299
Penzión „Podzámok“ Spišské Podhradie 053 4541755
Turistická ubytovňa Sivá Brada tel: 053 4451565
Motel Vargastel: 053 4699323
Motorest Branisko tel: 0907 917 356
Doprava
Doprava je individuálna. V obmedzenom počte sa môže využiť doprava verejným prepravcom, pričom cestovný poriadok je zverejnený prepravnými spoločnosťami. Počas stretnutia budú organizátorom vymedzené plochy na parkovanie autobusov a osobných motorových vozidiel.
Lokalita
Priliehavejší názov ako Branisko tento čarokrásny kút Slovenska ani nemohol dostať. Pohorie Branisko sa nachádza na rozhraní Šariša a Spiša. Z pohľadu Šariša sa zvykne hovoriť, že je to brána na Spiš. Svoj názov má odvodený od slova „brániť sa", ktorý pochádza z obdobia začleňovania Spiša do Uhorska na začiatku 12. storočia.
Branisko je jediným slovenským, dôsledne severojužným pohorím s dĺžkou 20 km a šírkou od 3 do 7 km. Patrí medzi jadrové pohoria a predstavuje najvýchodnejší článok Fatransko-tatranskej oblasti. Na západe a severe hraničí s Levočskými vrchmi a Spišskou kotlinou, na východe so Šarišskou vrchovinou. Na juhu v doline Hornádu sa stretáva so Slovenským rudohorím. V juhovýchodnom cípe v doline Kluknavského potoka sa stýka s Čiernou horou. Na pomerne malom území dochádza k stretu prvo, druho a treťohorných hornín.
S geologickým podložím súvisí aj členitosť reliéfu a pestrosť vegetačného krytu. V severnej časti sa nachádzajú prielomové rokliny v druhohorných vápencoch a dolomitoch . Najznámejší je Lačnovský kaňon a 60 m vysoká skalná ihla Mojžišov stĺp. Pozornosť si však zaslúžia aj Vyšnoslavkovské vodopády, Veľká a Zelená skala a masív Rajtopiky. Na stavbe Braniska a teda aj Smrekovice najvyššieho vrchu sa zúčastňuje kryštalické jadro tvorené prevažne kremencami, bridlicami a rulami. Táto stavba sa prejavuje oblejšími povrchovými tvarmi. Na západnej strane Smrekovice sa nachádzajú dve kamenné suťoviská. Východné a západné kamenné more sú oddelené strmým hrebeňom.
V strednej časti pohoria bezprostredne pod sedlom Branisko v nadmorskej výške 748 m dochádza k bifurkácii potoka Veľká Svinka. Vody sa tu delia. Menšia časť tečie východným smerom na Šariš a väčšia časť sa prepadáva do Diablovej diery, aby sa vo výveri Bystrík objavila na západnej strane pohoria a vytvorila tak Diablov potok. Vody Diablovho potoka sa vlievajú do Hornádu a s vodami pôvodného potoka sa opäť stretnú pri Kysaku, kde sa Svinka vlieva do Hornádu.
Pohorie vďaka svojej orientácii a pomerne vysokej nadmorskej výške predstavuje ťažko prekonateľnú prirodzenú hradbu. Nečudo, že staré obchodné cesty sa tomuto pohoriu vyhýbali a obchádzali ho z juhu v Hornádskej kotline, alebo zo severu v Toryskej kotline. Povráva sa, že v oblasti Petrovej hory stál kláštor. O jeho existencii však niet priameho dôkazu. Južne od Vyšného Slavkova na náhornej plošine Sihoť, časti Geredziny stál katolícky kostol s priľahlými budovami. Merania georadarom v roku 2013 v tejto oblasti ukázali pôdorys kostolíka s obdĺžnikovou loďou a pravdepodobne s polkruhovou svätyňou. Podľa pôdorysu sa dá predpokladať, že sa jedná o stredoveký objekt.
Na severnej strane Braniska na Jazvečom vrchu nad obcou Lipovce, bol postavený začiatkom 13. storočia pravdepodobne strážny hrádok. O jeho význame a existencii vieme len veľmi málo. V skalách nad Kravcovou pod Homôlkou je v skalnom previse zručným kamenárom vytesaný nápis z roku 1759. Sú tam latinské slová „MEMENTO ME DOMINE“. Viažu sa k poľovníckej legende, ktorá sa podľa nápisu s veľkou pravdepodobnosťou aj skutočne stala. Severne od Vyšného Slavkova si pozornosť zaslúži plošina Šibeň so zaniknutou kruhovou stavbou, ktorá v minulosti slúžila spoločenstvu siedmych obcí na vykonávanie popráv.
Plošina Koscelisko vo výške 844 m otvára krásny kruhový rozhľad na Branisko, Levočské vrchy, Vysoké Tatry, Bachureň a Čergov. Za hrebeňom severným smerom sú v doline Čierny močiar vodopády Starý mlyn. Tie sú však v pieskovcových laviciach flyšového pásma. Južne od Vyšného Slavkova vedie na rozhraní Braniska a Levočských vrchov cesta do Bijacoviec a pod Spišský hrad s odbočkou na Brutovce a Levoču. Južným smerom je však krajinársky veľmi zaujímavá rozsiahla náhorná plošina Sihoť. Z lúk je prekrásny výhľad na Vyšný Slavkov, hrebeň Ostrej s plošinami Šibeň, Koscelisko a na Okrúhle lúčky.
Východným smerom dominuje pohľad na zalesnenú lokalitu Na Bani, za ktorou sa nachádzajú Vyšnoslavkovské vodopády v Dolnej a Hornejprielomovej rokline. Podhorský potok tu vo vápencoch vytvára Lavicový a Hadívodopád. Vedľa vpravo pozorujeme Suchú dolinu, nad ktorou je turisticky sprístupnená Veľká skala s atraktívnym skalným útvarom Tunelová brána. Úplne vpravo pozorujeme masív 1200 n vysokej Smrekovice, najvyššieho vrcholu Braniska. Vyše 600 metrové prevýšenie dáva Smrekovici dôstojný ráz. V hornej časti náhornej plošiny Sihoť,pri sedle Prašivá je tiež lokalita Turkova lúka. Povráva sa, že v čase tureckých vpádov sa tu v zamokrenej oblasti prepadol turecký vojak s koňom. Sihoťou v jej hornej časti viedla stará obchodná cesta.
Pred Vyšným Slavkovom v osade Vlčia, v minulosti sa volala Chmelník, bol furmanský hostinec, pivovar a odtiaľ cez Sihoť viedla stará furmanská cesta na Spišský hrad. Kdesi v lesoch nad Pongrácovcami sú ukryté nepatrné zvyšky starých kamenných mostov. Branisko vo svojom názve bránilo prechodu zo Šariša na Spiš. Vďaka tomu sú prírodné krásy takmer neporušené. Mnohé tajomstvá sú ukryté a zabudnuté. Trpezlivo však čakajú na svoje objavenie.
Ten kto príde do Vyšného Slavkova sa na vlastné oči presvedčí o pravdivosti týchto slov. Odmenou za vynaloženú námahu bude prekrásna príroda a stretnutie s dobrosrdečnými obyvateľmi. Veríme, že každý si vo svojom srdci odnesie kúsok pohody a pokoja, ktorý tu v tomto prekrásnom kúte Slovenska vládne.
Branisko je jediným slovenským, dôsledne severojužným pohorím s dĺžkou 20 km a šírkou od 3 do 7 km. Patrí medzi jadrové pohoria a predstavuje najvýchodnejší článok Fatransko-tatranskej oblasti. Na západe a severe hraničí s Levočskými vrchmi a Spišskou kotlinou, na východe so Šarišskou vrchovinou. Na juhu v doline Hornádu sa stretáva so Slovenským rudohorím. V juhovýchodnom cípe v doline Kluknavského potoka sa stýka s Čiernou horou. Na pomerne malom území dochádza k stretu prvo, druho a treťohorných hornín.
S geologickým podložím súvisí aj členitosť reliéfu a pestrosť vegetačného krytu. V severnej časti sa nachádzajú prielomové rokliny v druhohorných vápencoch a dolomitoch . Najznámejší je Lačnovský kaňon a 60 m vysoká skalná ihla Mojžišov stĺp. Pozornosť si však zaslúžia aj Vyšnoslavkovské vodopády, Veľká a Zelená skala a masív Rajtopiky. Na stavbe Braniska a teda aj Smrekovice najvyššieho vrchu sa zúčastňuje kryštalické jadro tvorené prevažne kremencami, bridlicami a rulami. Táto stavba sa prejavuje oblejšími povrchovými tvarmi. Na západnej strane Smrekovice sa nachádzajú dve kamenné suťoviská. Východné a západné kamenné more sú oddelené strmým hrebeňom.
V strednej časti pohoria bezprostredne pod sedlom Branisko v nadmorskej výške 748 m dochádza k bifurkácii potoka Veľká Svinka. Vody sa tu delia. Menšia časť tečie východným smerom na Šariš a väčšia časť sa prepadáva do Diablovej diery, aby sa vo výveri Bystrík objavila na západnej strane pohoria a vytvorila tak Diablov potok. Vody Diablovho potoka sa vlievajú do Hornádu a s vodami pôvodného potoka sa opäť stretnú pri Kysaku, kde sa Svinka vlieva do Hornádu.
Pohorie vďaka svojej orientácii a pomerne vysokej nadmorskej výške predstavuje ťažko prekonateľnú prirodzenú hradbu. Nečudo, že staré obchodné cesty sa tomuto pohoriu vyhýbali a obchádzali ho z juhu v Hornádskej kotline, alebo zo severu v Toryskej kotline. Povráva sa, že v oblasti Petrovej hory stál kláštor. O jeho existencii však niet priameho dôkazu. Južne od Vyšného Slavkova na náhornej plošine Sihoť, časti Geredziny stál katolícky kostol s priľahlými budovami. Merania georadarom v roku 2013 v tejto oblasti ukázali pôdorys kostolíka s obdĺžnikovou loďou a pravdepodobne s polkruhovou svätyňou. Podľa pôdorysu sa dá predpokladať, že sa jedná o stredoveký objekt.
Na severnej strane Braniska na Jazvečom vrchu nad obcou Lipovce, bol postavený začiatkom 13. storočia pravdepodobne strážny hrádok. O jeho význame a existencii vieme len veľmi málo. V skalách nad Kravcovou pod Homôlkou je v skalnom previse zručným kamenárom vytesaný nápis z roku 1759. Sú tam latinské slová „MEMENTO ME DOMINE“. Viažu sa k poľovníckej legende, ktorá sa podľa nápisu s veľkou pravdepodobnosťou aj skutočne stala. Severne od Vyšného Slavkova si pozornosť zaslúži plošina Šibeň so zaniknutou kruhovou stavbou, ktorá v minulosti slúžila spoločenstvu siedmych obcí na vykonávanie popráv.
Plošina Koscelisko vo výške 844 m otvára krásny kruhový rozhľad na Branisko, Levočské vrchy, Vysoké Tatry, Bachureň a Čergov. Za hrebeňom severným smerom sú v doline Čierny močiar vodopády Starý mlyn. Tie sú však v pieskovcových laviciach flyšového pásma. Južne od Vyšného Slavkova vedie na rozhraní Braniska a Levočských vrchov cesta do Bijacoviec a pod Spišský hrad s odbočkou na Brutovce a Levoču. Južným smerom je však krajinársky veľmi zaujímavá rozsiahla náhorná plošina Sihoť. Z lúk je prekrásny výhľad na Vyšný Slavkov, hrebeň Ostrej s plošinami Šibeň, Koscelisko a na Okrúhle lúčky.
Východným smerom dominuje pohľad na zalesnenú lokalitu Na Bani, za ktorou sa nachádzajú Vyšnoslavkovské vodopády v Dolnej a Hornejprielomovej rokline. Podhorský potok tu vo vápencoch vytvára Lavicový a Hadívodopád. Vedľa vpravo pozorujeme Suchú dolinu, nad ktorou je turisticky sprístupnená Veľká skala s atraktívnym skalným útvarom Tunelová brána. Úplne vpravo pozorujeme masív 1200 n vysokej Smrekovice, najvyššieho vrcholu Braniska. Vyše 600 metrové prevýšenie dáva Smrekovici dôstojný ráz. V hornej časti náhornej plošiny Sihoť,pri sedle Prašivá je tiež lokalita Turkova lúka. Povráva sa, že v čase tureckých vpádov sa tu v zamokrenej oblasti prepadol turecký vojak s koňom. Sihoťou v jej hornej časti viedla stará obchodná cesta.
Pred Vyšným Slavkovom v osade Vlčia, v minulosti sa volala Chmelník, bol furmanský hostinec, pivovar a odtiaľ cez Sihoť viedla stará furmanská cesta na Spišský hrad. Kdesi v lesoch nad Pongrácovcami sú ukryté nepatrné zvyšky starých kamenných mostov. Branisko vo svojom názve bránilo prechodu zo Šariša na Spiš. Vďaka tomu sú prírodné krásy takmer neporušené. Mnohé tajomstvá sú ukryté a zabudnuté. Trpezlivo však čakajú na svoje objavenie.
Ten kto príde do Vyšného Slavkova sa na vlastné oči presvedčí o pravdivosti týchto slov. Odmenou za vynaloženú námahu bude prekrásna príroda a stretnutie s dobrosrdečnými obyvateľmi. Veríme, že každý si vo svojom srdci odnesie kúsok pohody a pokoja, ktorý tu v tomto prekrásnom kúte Slovenska vládne.
