JaskyNa v lokalite Pekárnik v dolomitoch nad VySným Slavkovom
Prichádzame flyšovým pásmom a očarení malebnou krajinou stojíme na konci zálivu vnútrokarpatského paleogénu Spišsko-šarišského medzihoria pred Vyšným Slavkovom. Sme na rozhraní Podhôľno-magurskej a Fatransko-tatranskej oblasti Vonkajších Západných Karpát a pozorujeme rozhranie rozdielnych geomorfologických celkov. Východným a západným smerom sa rozprestiera vnútrokarpatské flyšové pásmo. Na východe pozorujeme Bachureň a na západe Levočské vrchy. Sú tvorené zlepencami, ílovcami a rôznymi zvrstvenými pieskovcami.
Pozorujeme oku lahodiace mäkké povrchové tvary, ktoré sa vyvinuli vďaka geologickému zloženiu. Reliéf je tu členitý s typickými strmými svahmi. Južným smerom nás očaruje pohľad na Smrekovicu, najvyšší vrchol Braniska, jadrového pohoria. Vyše 600 metrové prevýšenie dodáva Smrekovici dôstojný ráz. Na stavbe Smrekovice sa zúčastňuje kryštalické jadro, tvorené rulami, bridlicami a kremencami, pričom táto stavba sa prejavuje oblejšími povrchovými tvarmi. Na konci prvohôr podmienili tektonické pohyby nové morské zaplavenie územia, ležiaceho v priestore vyvíjajúcej sa karpatskej geosyklinály. V priebehu druhohôr sa geosynklinála rozčlenila na pozdĺžne pásma s rôznou hĺbkou a rôznou vzdialenosťou od pobrežia. Spôsobilo to odlišnosť usádzajúcich sa materiálov v jednotlivých pásmach. V tomto období sa na severnú stranu kryštalického jadra Smrekovice nasunuli druhohorné vápence.
A práve v druhohorných vápencoch Podhorský potok vyhĺbil malebnú roklinu. Vytvorili sa tu Vyšnoslavkovské vodopády, okolo ktorých postupujeme cez oblasť Kopanica popri lesnom pásme Ktužľovca do pramennej oblasti Podhorského potoka. Popod okrúhle lúky zatáčame doprava južným smerom a vstupujeme do oblasti prekrásnych horských lúk na plošine Roveň. Z horských lúk postupujeme ďalej južným smerom a vstupujeme do Malinkovej doliny pod čarokrásnou Veľkou skalou.
V Malinkovej doline nachádzame Jaskyňu XX. storočia a popri potoku Zubrík zostupujeme do Suchej doliny, kde sa Zubrík napája do Antalovho potoka. Okolo Antalovho potoka popod Smrekovicu postupujeme ku kameňolomu a do Vyšného Slavkova.
Pozorujeme oku lahodiace mäkké povrchové tvary, ktoré sa vyvinuli vďaka geologickému zloženiu. Reliéf je tu členitý s typickými strmými svahmi. Južným smerom nás očaruje pohľad na Smrekovicu, najvyšší vrchol Braniska, jadrového pohoria. Vyše 600 metrové prevýšenie dodáva Smrekovici dôstojný ráz. Na stavbe Smrekovice sa zúčastňuje kryštalické jadro, tvorené rulami, bridlicami a kremencami, pričom táto stavba sa prejavuje oblejšími povrchovými tvarmi. Na konci prvohôr podmienili tektonické pohyby nové morské zaplavenie územia, ležiaceho v priestore vyvíjajúcej sa karpatskej geosyklinály. V priebehu druhohôr sa geosynklinála rozčlenila na pozdĺžne pásma s rôznou hĺbkou a rôznou vzdialenosťou od pobrežia. Spôsobilo to odlišnosť usádzajúcich sa materiálov v jednotlivých pásmach. V tomto období sa na severnú stranu kryštalického jadra Smrekovice nasunuli druhohorné vápence.
A práve v druhohorných vápencoch Podhorský potok vyhĺbil malebnú roklinu. Vytvorili sa tu Vyšnoslavkovské vodopády, okolo ktorých postupujeme cez oblasť Kopanica popri lesnom pásme Ktužľovca do pramennej oblasti Podhorského potoka. Popod okrúhle lúky zatáčame doprava južným smerom a vstupujeme do oblasti prekrásnych horských lúk na plošine Roveň. Z horských lúk postupujeme ďalej južným smerom a vstupujeme do Malinkovej doliny pod čarokrásnou Veľkou skalou.
V Malinkovej doline nachádzame Jaskyňu XX. storočia a popri potoku Zubrík zostupujeme do Suchej doliny, kde sa Zubrík napája do Antalovho potoka. Okolo Antalovho potoka popod Smrekovicu postupujeme ku kameňolomu a do Vyšného Slavkova.
