Kedy - 1.5.2016 - 9:00 - Obecný úrad Vyšný Slavkov.
Trasa - Vyšný Slavkov - Farisko - Vyšnoslavkovské Vodopády - Roveň - Za hájom - Onoferová chata - Suchá dolina - Kameňolom - Vyšný Slavkov.
Program - Stavanie mája, chutný guľáš.
Kontakt - Ján Chovanec (0905 387 115), Kamil Hudák (0915 875 539)
Trasa - Vyšný Slavkov - Farisko - Vyšnoslavkovské Vodopády - Roveň - Za hájom - Onoferová chata - Suchá dolina - Kameňolom - Vyšný Slavkov.
Program - Stavanie mája, chutný guľáš.
Kontakt - Ján Chovanec (0905 387 115), Kamil Hudák (0915 875 539)
popis
Podľa tradície sa koná vždy v prvú májovú nedeľu. Potulka sa uskutoční v nedeľu 1. mája 2016 so začiatkom o 09.00 hodine vo Vyšnom Slavkove.
Objavovanie zabudnutej minulosti Braniska – pálenie vápna.
Oblasť Vyšného Slavkova bola na konci prvohôr zaplavená morom. Preto tu v priebehu druhohôr vznikali vápencové usadené horniny. Dolomitický vápenec, ktorý sa v tejto oblasti nachádza, vytvoril veľmi vhodné podmienky na jeho ťažbu a čiastočne aj na pálenie vápna. Z ústne zachovaných informácií sa páleniu vápna venoval aj rodák Gustáv Popovič. Počas života bol trikrát v zámorí. Je zachytený na slávnej fotografii „Obed na vrchole mrakodrapu“ od autora Charlesa Ebbetsa. Fotografia bola v roku 1932 vytlačená v The New York Herald Tribune. Gustáv Popovič sa po návrate zo zámoria začal venovať aj páleniu vápna. V dnešnej potulke navštívime hrob Gustáva Popoviča a budeme putovať oblasťou, ktorej hlavným podložím je dolomit. V závere navštívime miesto, kde sa zachovali nepatrné zvyšky stavby, kde sa pálilo vápno. Potulku začíname vo Vyšnom Slavkove pri obecnom úrade. Mostíkom prekročíme upravený potok zatočíme doľava a po niekoľkých metroch doprava a úzkou uličkou a neskôr schodmi vystúpime ku kostolu, pri ktorom sa nachádza cintorín. Tu sa nachádza aj hrob Gustáva Popoviča s pomníkom, na ktorom je umiestnená spomínaná fotografia. Od hrobu postupujeme juhovýchodným smerom okolo kostola k východnej bráne cintorína. Po upravenej ceste oblúkom zostupujeme severozápadným smerom do intravilánu obce k Podhorskému potoku. Tu zatáčame doprava a miestne značenou červenou turistickou značkou postupujeme severovýchodným smerom k Vyšnoslavkovským vodopádom. Tie predstavujú Dolnú a Hornú prielomovú roklinu modelovanú Podhorským potokom. Podhorský potok v roklinách sleduje kontakt dolomitov a lunzských vrstiev severného okraja pohoria Braniska. Vodopády sú tu tvorené lavicami norických dolomitov. Stavba územia je tvorená prevažne z vápencových dolomitov, ktoré sa striedajú s vrstvami ílu, bridlíc a pieskovcov. Pozdĺž koryta potoka sa nachádza niekoľko vrstiev riečneho štrku, zlepencov a kombinácie hliny a piesku. V Dolnej prielomovej rokline je dominantný Lavicový vodopád a Malý slavkovský Mojžišov stĺp a v Hornej prielomovej rokline dominuje Hadí vodopád. Po prechode roklín vstupujeme do oblasti Okrúhlych lúčok a Kopanice. Prekrásnymi horskými lúkami zatáčame na juh a prichádzame k turistickému smerovníku Roveň, kde končí červená miestne značená trasa. Pri smerovníku zatáčame doprava a juhozápadným smerom postupujeme červenou pásovou turistickou značkou. Pred vstupom do lesa vpravo míňame chatu. Po niekoľkých desiatkach metrov opúšťame červenú turistickú značku a zatáčame doľava na lesnú cestu. Pohodlnou lesnou cestou zostupujeme juhozápadným smerom. Cesta sa esovite točí a pred vyústením do Suchej doliny s Antalovým potokom prichádzame na miesto, kde sa nachádzajú nepatrné zvyšky stavby, kde Gustáv Popovič pálil vápno. Pravdepodobne sa jednalo o primitívnu šachtovú pec. Miestni obyvatelia pomáhali Gustávovi zberať a drviť dolomitické kamene. Kameň bol drvený na frakcie o rozmere do 200 mm. V peci sa kúrilo drevom. Proces vypaľovania v šachtovej peci prebiehal v predhrievacej, vypaľovacej a chladiacej fáze. Proces vypaľovania predstavuje stav, keď sa z uhličitanu vápenatého (CaCO3) pri vysokej teplote uvoľňuje oxid uhličitý (CO2) a vzniká oxid vápenatý (CaO), teda pálené vápno. Zo zachovaných ústnych spomienok pamätníkov, z ktorých už takmer nikto nežije, nevieme jednoznačne povedať ako to všetko prebiehalo a ako vyzerala pec. Gustáv Popovič zahynul na konci druhej svetovej vojny, keď ho vo vlastnom dvore zasiahla črepina po výbuchu. Z miesta, kde Gustáv Popovič pálil vápno vstupujeme na rozsiahle lúky. Tu sa napájame na modrú turistickú značku, zatáčame doprava a postupujeme západným smerom. Otvára sa nám prekrásny pohľad na plošinu Sihoť, ktorej dominuje Michalička, pričom vľavo pod ňou pozorujeme lokalitu Prepadlisko. Pri turistickom smerovníku Lom zatáčame doprava a severným smerom postupujeme k obecnému úradu, kde sme dnešnú potulku začali. Po ceste sme minuli odbočku na starý židovský cintorín a tiež sme míňali budovu žriedla skupinového gravitačného vodovodu. V centre obce pozorujeme vznik skanzenu ľudovej architektúry, o ktorý sa významne pričiňuje miestny farár Donát Čarnogurský, rodák zo Zamaguria.
Objavovanie zabudnutej minulosti Braniska – pálenie vápna.
Oblasť Vyšného Slavkova bola na konci prvohôr zaplavená morom. Preto tu v priebehu druhohôr vznikali vápencové usadené horniny. Dolomitický vápenec, ktorý sa v tejto oblasti nachádza, vytvoril veľmi vhodné podmienky na jeho ťažbu a čiastočne aj na pálenie vápna. Z ústne zachovaných informácií sa páleniu vápna venoval aj rodák Gustáv Popovič. Počas života bol trikrát v zámorí. Je zachytený na slávnej fotografii „Obed na vrchole mrakodrapu“ od autora Charlesa Ebbetsa. Fotografia bola v roku 1932 vytlačená v The New York Herald Tribune. Gustáv Popovič sa po návrate zo zámoria začal venovať aj páleniu vápna. V dnešnej potulke navštívime hrob Gustáva Popoviča a budeme putovať oblasťou, ktorej hlavným podložím je dolomit. V závere navštívime miesto, kde sa zachovali nepatrné zvyšky stavby, kde sa pálilo vápno. Potulku začíname vo Vyšnom Slavkove pri obecnom úrade. Mostíkom prekročíme upravený potok zatočíme doľava a po niekoľkých metroch doprava a úzkou uličkou a neskôr schodmi vystúpime ku kostolu, pri ktorom sa nachádza cintorín. Tu sa nachádza aj hrob Gustáva Popoviča s pomníkom, na ktorom je umiestnená spomínaná fotografia. Od hrobu postupujeme juhovýchodným smerom okolo kostola k východnej bráne cintorína. Po upravenej ceste oblúkom zostupujeme severozápadným smerom do intravilánu obce k Podhorskému potoku. Tu zatáčame doprava a miestne značenou červenou turistickou značkou postupujeme severovýchodným smerom k Vyšnoslavkovským vodopádom. Tie predstavujú Dolnú a Hornú prielomovú roklinu modelovanú Podhorským potokom. Podhorský potok v roklinách sleduje kontakt dolomitov a lunzských vrstiev severného okraja pohoria Braniska. Vodopády sú tu tvorené lavicami norických dolomitov. Stavba územia je tvorená prevažne z vápencových dolomitov, ktoré sa striedajú s vrstvami ílu, bridlíc a pieskovcov. Pozdĺž koryta potoka sa nachádza niekoľko vrstiev riečneho štrku, zlepencov a kombinácie hliny a piesku. V Dolnej prielomovej rokline je dominantný Lavicový vodopád a Malý slavkovský Mojžišov stĺp a v Hornej prielomovej rokline dominuje Hadí vodopád. Po prechode roklín vstupujeme do oblasti Okrúhlych lúčok a Kopanice. Prekrásnymi horskými lúkami zatáčame na juh a prichádzame k turistickému smerovníku Roveň, kde končí červená miestne značená trasa. Pri smerovníku zatáčame doprava a juhozápadným smerom postupujeme červenou pásovou turistickou značkou. Pred vstupom do lesa vpravo míňame chatu. Po niekoľkých desiatkach metrov opúšťame červenú turistickú značku a zatáčame doľava na lesnú cestu. Pohodlnou lesnou cestou zostupujeme juhozápadným smerom. Cesta sa esovite točí a pred vyústením do Suchej doliny s Antalovým potokom prichádzame na miesto, kde sa nachádzajú nepatrné zvyšky stavby, kde Gustáv Popovič pálil vápno. Pravdepodobne sa jednalo o primitívnu šachtovú pec. Miestni obyvatelia pomáhali Gustávovi zberať a drviť dolomitické kamene. Kameň bol drvený na frakcie o rozmere do 200 mm. V peci sa kúrilo drevom. Proces vypaľovania v šachtovej peci prebiehal v predhrievacej, vypaľovacej a chladiacej fáze. Proces vypaľovania predstavuje stav, keď sa z uhličitanu vápenatého (CaCO3) pri vysokej teplote uvoľňuje oxid uhličitý (CO2) a vzniká oxid vápenatý (CaO), teda pálené vápno. Zo zachovaných ústnych spomienok pamätníkov, z ktorých už takmer nikto nežije, nevieme jednoznačne povedať ako to všetko prebiehalo a ako vyzerala pec. Gustáv Popovič zahynul na konci druhej svetovej vojny, keď ho vo vlastnom dvore zasiahla črepina po výbuchu. Z miesta, kde Gustáv Popovič pálil vápno vstupujeme na rozsiahle lúky. Tu sa napájame na modrú turistickú značku, zatáčame doprava a postupujeme západným smerom. Otvára sa nám prekrásny pohľad na plošinu Sihoť, ktorej dominuje Michalička, pričom vľavo pod ňou pozorujeme lokalitu Prepadlisko. Pri turistickom smerovníku Lom zatáčame doprava a severným smerom postupujeme k obecnému úradu, kde sme dnešnú potulku začali. Po ceste sme minuli odbočku na starý židovský cintorín a tiež sme míňali budovu žriedla skupinového gravitačného vodovodu. V centre obce pozorujeme vznik skanzenu ľudovej architektúry, o ktorý sa významne pričiňuje miestny farár Donát Čarnogurský, rodák zo Zamaguria.